What Life Took From Me [HP Fanfiction]

29. Tichošľapov dobrý skutok

Druhá úloha Trojčarodejníckeho turnaja sa blížila. Pomaly sa končil február a Sirius sa opäť chystal do Rokfortu.

„Nepôjdeš so mnou?" pýtal sa Zurie deň pred druhou úlohou.

„Nemôžem, mám veľa práce," odvetila mu Zuria. „Počul si o tom, že Barty Crouch prestal chodiť do práce? Povedal mi to včera Diggory, vraj je to zvláštne."

„Áno, niečo sa mi donieslo a po pravde mi je Crouch jedno, nie je to dobrý človek," vravel jej, „veď sama dobre vieš, čo bol zač jeho syn."

Zuria prikývla. Spomenula si, že Barty Crouch Junior bol odsúdený na doživotie v Azkabane za to, že mučil aurorov Franka a Alice Longbottomovcov, spoločne s Bellatrix Lestrangeovou a jej manželom Rodolphusom a jeho bratom Rabastanom. Mladý Crouch chvíľku po uväznení zomrel v Azkabane.

„Viem," odvetila Siriusovi, „tiež som predsa poznala Franka a Alice."

„Skvelí ľudia a hrozné, čo sa im stalo. Spoznal som ich syna. Je v rovnakom ročníku aj fakulte ako Aveline a Harry. Učil som ho. Vystrašený chlapec, ale skrýva sa v ňom niečo, len by si mal viac veriť. Raz z neho bude nadaný čarodejník, to som si istý," usmial sa Sirius. „Takže určite nepôjdeš?"

„Prepáč, zlatko, ale naozaj mám veľa práce, budem v kancelárií, ale pozdrav odo mňa deti a Harryho. Držím mu palce," venovala mu úsmev.

Sirius prikývol a úsmev jej opätoval.

***

Na druhý deň sedel na tribúne v Rokforte pri Čiernom jazere a sledoval ako sa súťažiacim darí v úlohe. Museli niečo dôležité vyslobodiť z jazera a vrátiť sa do hodiny. Ako prvý to stihol Cedric Diggory. Potom sa vynoril Viktor Krum a po ňom Fleur Delacourová, tá ale bez vyslobodenia osoby.

Ubehla už pol hodina od konca druhej úlohy a Harryho nikde nebolo. Aveline stisla Siriusovú ruku a potom konečne sa vynoril z jazera Rona a dievčatko s vláskami ako mala Fleur, zjavne jej sestra a nakoniec aj Harry.

Ako sa ukázalo, Harry sa snažil vyslobodiť všetkých zajatcov a počkal kým prídu ostatní, lebo tú úlohu vzal priveľmi vážne a myslel si, že keď to do hodiny nestihnú, tak zomrú. Siriusovi sa to zdalo trocha smiešne, ale zase na druhej strane sa mu to zdalo správne a už dosť dobre poznal Harryho a vedel, že by sa rovnako zachoval aj James. V tom bola dobrota jeho veľkého srdca.

A tak sa Harry po druhej úlohe delil o prvé miesto s Cedricom Diggorym, pretože bol odmenený za to, že chcel do bezpečia dostať všetkých zajatcov.

„Neber si to tak, Harry, že si to vzal priveľmi vážne, som si istý, že James by sa zachoval rovnako," poťapkal ho po ramene. „Bolo to od teba veľmi hrdinské a úprimne a za to sa nikdy hanbiť nemusíš. A okrem toho si na prvom mieste."

„Ďakujem, Sirius," usmial sa na neho Harry. „Ale som trocha hlúpy."

„Nie si, si len priveľmi dobrý," odvetil mu Sirius.

„Ale to zvykne byť na škodu, nie?"

„Niekedy," prikývol Sirius. „Ale znamená to, že máš veľké srdce a to rozhodne máš po rodičoch. Boli by na teba veľmi pyšní." Usmial sa na neho a trocha mu pošuchoril vlasy. „Musím už ísť, čoskoro sa zase uvidíme."

„Som rád, že si tu bol, Sirius, veľmi si to cením," opätoval mu Harry úsmev.

„To nestojí za reč, prišiel som rád," prikývol Sirius a potom sa ešte odišiel rozlúčiť so svojimi deťmi.