What Life Took From Me [HP Fanfiction]

33. Svet sa prestal hýbať

Remus našiel Aveline v jej izbe spoločne s Hermionou a Ginny. „Ave, mohla by si na chvíľku, je tu niekto, kto by ťa rád spoznal."

„Mňa?" prekvapene sa na neho pozrela, ale prikývla a nasledovala ho do salóniku. Remus si všimol, že keď spozorovala jeho otca, tak sa ihneď usmiala.

„Aveline, toto je môj otec Lyall Lupin," predstavil ich Remus. „Oci, toto je tvoja vnučka, Aveline."

Lyall vstal z kresla a podišiel k Aveline. Tá sa naďalej usmievala. „Vyzeráš úplne ako tvoja stará mama, úplne. Dlhé roky som mal iba tvoje fotografie, ale teraz sa to všetko zmení. Ak budeš chcieť..."

„Samozrejme," prikývla Aveline. „Je mi to ľúto, nevedela som o vás vôbec."

„To nie je vôbec tvoja vina," pripustil Lyall, ale nijako viac to nekomentoval.

„A vaša manželka s vami neprišla?" spýtala sa.

„Moja mama zomrela, keď si mala pár mesiacov," povedal Remus smutne. „Bola však šťastná, pretože sa dožila to, že si sa narodila a že s tebou mohla byť pár mesiacov. Mala ťa veľmi rada, zbožňovala ťa."

Aveline sa usmiala. „To je pekné," prikývla nežne. „Volala sa Hope, však?"

„Áno, po nej máš druhé meno," prikývol Remus.

„Som rada, že ste prišli, Lyall," usmiala sa Aveline. „Určite vám Remus celé tie roky veľmi chýbal, však?"

„Skutočne veľmi, drahá Aveline," pripustil.

„Ale teraz môžete byť spolu a Remus isto čoskoro očistí svoje meno a bude to fajn," vravela Aveline. Mala v sebe toľko nádeje, toľko ako jej stará mama Hope. „Bývate ďaleko, Lyall?"

„Áno, bývam tak trocha na samote ďalej od Londýna," vravel jej. „Kedysi sme tam bývali aj s tvojou starou mamou, ale potom sme sa presťahovali, keď Remus odišiel do školy. Po jej smrti som tam vrátil, lebo som mal pocit, že je tak bližšie pri mne."

„Chápem," prikývla Aveline. „Zdržíte sa?"

„Do zajtra," odvetil jej.

„To ma teší," usmiala sa Aveline.

Do salónika vpadol Alphard i Gloria, ktorí si neuvedomili, že tu je návšteva. „Hups, pardon," ospravedlnil sa Alphard.

„Al, poď sem," požiadala ho Aveline. Alphard pribehol k nej a Gloria ostala stáť pri dverách. „Chcem ti niekoho predstaviť. Toto je Lyall Lupin, je to Remusov otec a môj starý otec," povedala a potom sa pozrela na Lyall. „Lyall, to je môj brat, Alphard Black."

„Veľmi ma teší, pane," Alphard mu okamžite podával ruku.

Lyall sa na chlapca usmial, pretože si ho ihneď získal svojou bezprostrednosťou a zjavne dobrou výchovou. „Potešenie je na mojej strane, mladý muž. Dúfam, že sa o sestru patrične staráš?"

„Samozrejme, sme nerozluční," usmial sa Alphard. „Aveline je najlepšia sestra, akú som si vôbec mohol želať."

Remus sa smutne usmial. Mal toho chlapca rád, veľmi rád. Pripomínal mu Siriusa, keď bol v jeho veku. A to, čo povedal, ho rozosmútilo. Keby sa nebolo nič stalo, Alphard Black by asi nikdy neexistoval a až teraz si Remus uvedomil, aká veľká škoda by to bola. Pretože ten chlapec si v okamihu dokázal získať každého. A mal veľké srdce.

Lyallovi sa Alphardová odpoveď asi tiež páčila, pretože sa neprestal usmievať a Aveline pohladila brata po tmavých vlasov. „Ale občas sa aj hádame," dodala so smiechom.