What Life Took From Me [HP Fanfiction]

54. Jedna strana smúti, druhá oslavuje

Pozrela sa na Siriusa a mala chuť ho očami prepáliť, alebo začarovať. Potom od neho zobrala rozvodové papiere a bez mihnutia oka ich roztrhala. „Ak to zopakuješ, tak poviem deťom, že máš milenku a preto sa to všetko skončilo. Poviem im o tom, čo si mal s Erin!"

„Prečo do toho ťahať deti?"

„Pretože to je to jediné, čo na teba platí, nie?" nadvihla obočie a uškrnula sa.

„Budeš ma vydierať cez deti?"

„Koľko žien vo svete to takto robí?" spýtala sa ho ona a zasmiala sa. „Pochop, Sirius, si môj manžel a okrem toho rozviesť čarodejnícke manželstvo predsa nie je také jednoduché."

„To možno nie, Zuria, ale nie je to ani nemožné," ubezpečil ju a zamračil sa na ňu. „Každopádne s rozvodom vedia začať aj keď jedna strana nesúhlasí. Bude mi ľúto, že do toho ťaháš aj deti, ale ja nie som tvoja hračka. Ak s tebou byť nechcem, tak nebudem. Idem si pobaliť svoje veci a budem bývať na Grimmauldovom námestí."

„So svojou milenkou?"

„Neťahaj do toho Erin. Nevidel som ju takmer rok a nemyslím si, že by ma ona viac chcela niekedy vidieť," povedal jej Sirius. „Zachoval som sa k nej hrozne. Neposlal som jej žiadnu správu. Nehľadal som ju!"

„Prečo by si ju mal hľadať?"

„Pretože ju mám rád. Je to dobrá žena a nie je ako ty!"

„Nie je ako ja?"

„Nie je chladná a zatrpknutá ako ty," uviedol na pravú mieru. „A má dobré srdce. To tvoje je akési skazené. A netvár sa, že to je vina všetkého, čo sa ti stalo. Je to iba tvoja vina. Ty sama si dovolila, aby tvoje srdce zoschlo."

„Vypadni!" skríkla na neho a potom do neho hodila prvú vec, ktorú schytila. Našťastie to bol vankúš, ktorý ho trafil do tváre.

„S radosťou," odvetil jej pokojne a položil vankúš späť na sedačku. „Pobalím sa a hneď som preč. S tou najväčšou radosťou odtiaľto a hlavne od teba vypadnem!"

„Nenávidím ťa!" sykla a sledovala, ako odišiel na poschodie. „Nenávidím ťa! Počuješ!" ďalej kričala. Mala chuť niečo urobiť, začarovať ho, dokonca aj zabiť. Ale nemohla. Nedokázala to. Nejakým spôsobom ho potrebovala.

Ale jedného dňa sa mu za toto všetko pomstí. Zaprisahala samú seba.

O niečo neskôr vybehol von z domu. Kufor však nechal doma. Constanza za ním zmätene hľadela a potom si uvedomila, aký je deň a čo sa dnes plánovalo. Áno, dnes mal byť výnimočný večer a ona pritom zatiaľ ani nemohla byť. Koľká škoda.

Rozhodla sa počkať na správy a dúfala, že dnes večer jej tieto hrozné dni vynahradí nejaká poriadna oslava.

***

Aveline bojovala proti maskovanému smrťožrútovi. Darilo sa jej, aby ju nezasiahol a dokonca ho zasiahla párkrát ona. Aj tak však cítila, že elixír Felix Felicis, tekuté šťastie prestáva účinkovať. Už sa necítila taká silná a dúfala, že čoskoro príde nejaká pomoc. Vedľa seba videla bojovať Nevilla a Lunu. Hermiona a Ron boli niekde na nádvorí spoločne s Ginny. Aveline dúfala iba v toľko, aby prišla pomoc a aby sa do toho nezapojil jej malý brat. Ale útočníci robili taký hluk, že čoskoro sa určite zobudí celá škola.

„Daj si pohov!" Zrazu sa pri nej objavil George, slová venoval maskovanému chlapovi a vyslal na neho omračujúce zaklínadlo, ktorého presne trafilo. „Ahoj!" Otočil sa k Aveline a žmurkol na ňu.

Aveline poskočilo srdce, keď ho zbadala. Znamenalo to, že tu je celý Fénixov Rád a oni sú zachránení. Srdce jej však zatrepotalo aj preto, lebo ho po toľkých mesiacoch znova videla. „George!" Okamžite ho objala.