What Life Took From Me [HP Fanfiction]

43. Nespadni do pasce

Zuria večer postávala na Grimmauldovom námestí a čakala na Jaspera. Ten sa objavil načas, ona tam bola skôr. Usmiala sa na neho a podala mu ďalší papierik. „Zapamätaj si to a mysli na to," prikázala mu.

Urobil, ako mu povedala a skoro onemel, keď zbadal dom, ktorý sa z ničoho nič objavil. „Poď ďalej," žmurkla na neho.

„Hlavný stan Fénixovho Rádu? Čo je Fénixov Rád?"

„Tajný spolok, vytvoril ho Dumbledore," vysvetľovala mu, keď ho viedla tmavou chodbou, „ide o boj proti Veď-Vieš-Komu."

„Čiže ty veríš, že sa vrátil?"

„Isteže," prikývla. „A aj ďalší ľudia, len poď smelo," viedla ho dole schodami do kuchyne, kde už bola väčšina členov Rádu.

Jasper sa rozhliadal okolo seba a bol prekvapený, keď našiel kuchyňu plnú celkom známych tvári. „Dobrý večer," pozdravil.

„Priviedla som nového člena. Toto je môj kolega Jasper a je aj..."

„Môj bratranec," doplnil Remus.

Jasper si všimol Remusa takmer okamžite a nemohol uveriť, že ho po toľkých rokoch vidí. Remus sa postavil zo stoličky a ponáhľal sa bratranca objať. Bolo to už toľko rokov, čo sa nevideli a Jasper bol aj o dosť mladší, keď to bolo naposledy.

„Nemôžem uveriť, že ťa znova vidím," usmial sa Jasper.

„Poriadne si vyrástol," prikývol Remus.

„Ďakujem, Zuria," chytil ju Jasper za ruku a potom ju pobozkal na líce. „Chcem sa pridať k spolku," dodal a pozrel sa na Dumbledora, ktorý sa tiež zúčastnil tohto stretnutia. Ten prikývol a ukázal na prázdnu stoličku.

„Vďaka, Zu," šepol jej Remus, keď okolo nej prešiel. „Ty často vieš, ako človeka prekvapiť stratenou rodinou."

„Rado sa stalo," usmiala sa na neho a zaujala svoje miesto vedľa Siriusa. „A kde je Erin?" spýtala sa akoby nič.

„Áno, kde je Erin?" spýtala sa aj Tonksová, ktorá si očividne až teraz všimla, že Erin chýba.

„Mám informáciu, že slečna Robinsonová dala výpoveď a odišla mimo krajinu," povedal Dumbledore.

Zuria počula, ako Sirius vedľa nej zastonal.

***

„Zlatko, počkaj," chytil ju Sirius za ruku, keď sa schôdzka Rádu skončila. Všetci odchádzali a Remus s Jasperom zamierili do salónika, aby prebrali rýchlo všetky tie roky, čo sa nevideli.

„Čo chceš?" sykla na neho Zuria.

„Len sa porozprávať. O nás," povedal jej.

„Nie je my, Sirius. Ty si do nášho vzťahu doviedol tretiu osobu a zhodou okolností aj viem koho," vyštekla na neho.

„Odišla kvôli tebe, však?"

„Iba som jej spýtala, či sa jej páči, že zničila moju rodinu a že ublížila našim deťom," riekla Zuria smutne.

„Zu, ale naše deti predsa nič nevedia," povedal jej.

„Dozvedia sa to, keď príde na prázdniny domov a ty tam nebudeš," odsekla mu. „Nechcem, aby si tam bol, Sirius. A nechcem, aby si hľadal tú ženu."

„Nebudem ju hľadať, ak mi dáš ešte jednu šancu," požiadal ju.

„Nevydieraj ma!"

„Tak, tak som to nemyslel," okamžite sa ospravedlnil. „Nebudem ju hľadať. Nikdy. Ale chcem, aby si mi dala ešte jednu šancu. Ak nie kvôli nám dvom zataľ, tak kvôli deťom. Zu, milujem ťa. Neviem bez teba žiť."