What Life Took From Me [HP Fanfiction]

48. Zamilovaní

„Srdiečko, rád by som vás tam vzal, obe," riekol Remus a pozrel sa na dievčatá pred sebou, „ale nemyslím si, že to je najlepší nápad. Alphard musel mať naozaj ťažkú noc a určite je veľmi unavený. A z vlastnej skúsenosti vám viem povedať, že podľa mňa by nechcel, aby ste ho videli v stave, v akom je."

„Ako to myslíš?" spýtala sa ho Gloria.

„Alphard sa v noci menil na vlkolaka a to je veľmi bolestivé. Hryzieš sám seba, škrabeš sa a ostatnú ti pár dní aj nejaké črty," vysvetľoval im smutne.

„Ty to vieš ovládať, však?" spýtala sa opäť.

„Naučil som sa to vo väzení," prikývol.

„Myslíš, že by si to dokázal naučiť aj jeho?" opýtala sa tento raz Aveline.

„Možno," prikývol Remus. „Určite mu pomôžem sa s tým vyrovnať. Urobím všetko preto, aby sa cítil dobre."

„Ďakujem, ocko," usmiala sa na neho Aveline. „Som si istá, že s tvojou pomocou to nejako zvládne. A určite pri ňom bude stáť aj mama a ocko."

„Samozrejme, že áno, srdiečko," prikývol Remus a potom sa postavil, lebo niekto zaklopal na jeho dvere. Zo stola vzal pre istotu prútik, ale nepotreboval ho, pretože to bol Sirius. Vyzeral zničene a smutne, ale trocha sa usmial, keď zbadal dievčatá.

„Ahojte."

„Ako je na tom Al?" spýtala sa okamžite Aveline.

„Je veľmi ubolený a unavený," vravel jej Sirius a podišiel k nej, aby ju mohol pobozkať na líce a potom pobozkal aj Gloriu. „Ale je to hrdina. Urobil to preto, lebo ťa má rád," žmurkol na Gloriu, „a nechcel by, aby si niekedy trpela."

„Lenže ja nechcem, aby trpel Al," povedala smutne.

„Al to zvládne, uvidíš," povedal jej Sirius a posadil sa k ním.

„Dáš si kávu?" spýtal sa ho Remus.

„Prosím," prikývol Sirius.

Remus odišiel do kuchyne urobiť kávu pre seba a pre Siriusa a pritom urobil všetkým aj raňajky. Počul ako sa dievčatá vypytujú na Alpharda a Sirius im odpovedal. Potom sa Aveline spýtala niečo iné. „A čo mama?"

„Odišla z nemocnice a po pravde netuším, kde je," riekol jej Sirius. „Nereaguje na žiadnu z mojich správ."

„Ale to nie je vôbec dobré," počul hlas Aveline.

Potom zaniesol raňajky do obývačky a podal Siriusovi šálku s kávou. „Máš predstavu, kde by mohla byť?"

„Mám ich viac a jedna je horšia ako druhá," povedal mu úprimne Sirius. „Hneď ju pôjdem hľadať, ale chcel som s Gloriou prebrať jednu vec."

„Akú vec?" spýtala sa ho.

„Viem, že som ti sľúbil, že môžeš celé prázdniny zostať u nás, ale okolnosti sú teraz trocha iné. Určite to chápeš. Mohla by si ostať u Remusa, ak by si chcela," vravel jej Sirius.

Gloria prikývla. „Vážne by som mohla?" otočila sa na Remusa.

„Iste," prikývol.

„To znie fajn, naozaj. Som rada, že sa o mňa tak staráte, aj keď vám moji rodičia ublížili. Je to vážne pekné a..."

„My ťa máme radi," usmial sa na ňu Sirius. „Peter boli roky náš priateľ a hoci teraz stojí proti nám, nemôžeme ťa odsudzovať. Možno aj kvôli tomu priateľstvu, ktoré sme pred rokmi mali a bolo naozaj skutočné. Zmenili ho okolnosti, bol trocha slabý, iný ako my, ale predsa len svojho času sme ho mali veľmi radi."