What Life Took From Me [HP Fanfiction]

28. Aby si našiel tú správnu cestu

Sirius hneď na druhý deň vtrhol do kancelárie Bartyho Croucha, aby mu dal jasne najavo, že nesúhlasí s jeho rozhodnutím počúvať nejaký predmet, ktorý sa nazýva Ohnivá čaša. Nepochodil. Barty Crouch trval na svojom.

„Varujem vás, Crouch, ak sa Harrymu niečo v tom turnaji stane, osobne vás zabijem!"

„Vyhrážate sa mi, Black?"

„Áno," odsekol mu a potom vyšiel z jeho kancelárie. Skutočne bol nazúrený a nahnevaný a hlavne preto, lebo neuspel a Harry sa naozaj bude musieť zúčastniť toho hrozného turnaja, v ktorom môže zomrieť a do ktorého ho niekto prihlásil práve s tým úmyslom.

Vošiel do svojej kancelárie, začal kopať do vecí, až kým ho Erin zastavila. „Čo sa stalo?"

Všetko jej povedal a pritom sa trocha upokojil. Erin ho vnímala, vyzerala zhrozene a šokovane, vôbec nie ako Zuria, ktorú to takmer vôbec neprekvapovalo. Stále mu to vŕtalo v hlave a zdalo sa mu to zvláštne.

„Pozri, Sirius, hlavu hore, určite sa mu nič nestane," snažila sa ho povzbudiť Erin. „Už čelil dosť veľa zlým veciam, no nie?"

„Áno, ale v tomto turnaji ľudia skutočne umierali, Erin..."

„Aj pri metlobale a čo?"

Sirius sa na ňu pozrel a rozosmial sa. „Keby ťa tak počul James."

„James Potter? Veď ten by pre metlobal aj zomrel dobrovoľne, nemám pravdu?" žmurkla na neho.

„Tak veľa si pamätáš, aj keď si nás neznášala?" spýtal sa jej.

„Vieš, boli ste dosť nápadní. Aj keby som nechcela, tak si veľa vecí pamätám, vás proste nešlo obchádzať a nepamätať si. Podľa mňa na Rokforte nebol nikto nikdy populárnejší ako tvoja partia, Sirius."

„Je hrozné, čo sa z nej stalo. James je mŕtvy, Remus odsúdený za vraždu a Pettigrew je...." Už mal takmer na jazyku povedať jej pravdu, keď sa spamätal. „Tiež mŕtvy."

„Áno, je mi jasné, že ti chýbajú. Okrem Remusa pravdepodobne, keďže to bol on, kto predal Jamesa Veď-Vieš-Komu," podotkla.

Sirius prikývol, aj keď to nebola pravda. Erin sa na neho súcitne usmiala a potom sa venovali práci. Hoci Sirius bol stále mimo, mal obavy o Harryho a dúfal, že sa mu podarí uvoľniť sa na prvú úlohu, aby mohol v prípade potreby zasiahnuť.

***

1977

Remus Lupin by nikdy nebol povedal, že v živote človek dokáže byť až tak neuveriteľne šťastný, ako bol posledné mesiace on. So Zuriou bol jeho život zrazu úplne hore nohami, ale tým správnym spôsobom. Konečne mal pocit, že je plnohodnotný a že život nie je iba zlý, ale že môže byť aj neuveriteľne krásny.

Taký krásny, ako bol Zuria. Jeho oficiálna priateľka. Bola krásna, sladká a nežná a on sa každým jedným dňom zamilovával do nej viac. Do jej úsmevu, do jej hlasu, do jej smiechu, ale hlavne do jej dobrého srdca. Hoci jej nepovedal o svojom probléme, posledné mesiace si naozaj užíval.

„Za pár dní sú prázdniny," povedala mu. Sedeli spolu pri bráne školy na múriku. Ona bola opretá o neho a len tak sledovala všetko okolo nich. On sledoval prevažne ju.

„Budeš mi neuveriteľne chýbať," odvetil jej Remus.

„Aj ty mne, ale budeme si písať a možno by sme sa mohli aj stretnúť, veď sme už plnoletí," otočila hlavu k nemu a usmiala sa na neho. „Hoci neviem, či ma naši niekam pustia, predsa len poslednú dobu tie hrozné správy v Dennom Prorokovi."