What Life Took From Me [HP Fanfiction]

49. Mal by si zabudnúť

Gloria sa zapýrila a Alphard sa trocha uškrnul. „Ahoj, Remus," pozdravil ho slušne. „Tak trocha som prišiel aj za tebou," dodal.

„Čo môžem pre teba urobiť, chlapče?" spýtal sa ho Remus a usadil sa na pohovke, pričom kývol Alphardovi, aby sa posadil tiež.

Gloria zamierila do kuchyne pre džbán s vodou, lebo sa trocha hanbila, pri akej situácií ich Remus prekvapil. Nuž predsa len bola šťastná, že jej Alphard vyznal lásku, lebo ona k nemu cítila to isté. Chcela o tom niekomu povedať, tak dúfala, že sa príde dnes aj Aveline. Ale potom sa zarazila, či by to Aveline nevadilo. Predsa len bol Alphard jej mladší brat. Gloria sa rozhodla, že si to zatiaľ nechá pre seba.

Vrátila sa do kuchyne, keď usúdila, že sa už nečervená a položila džbán s vodou na stolík. Potom sa vrátila po poháre a keď sa usadila do kresla, stále bola myšlienkami mimo. Keď sa trocha spamätala, uvedomila si, že Remus a Alphard sa rozprávajú o splne a o premenách. Desilo ju to, zatriasla sa.

„Ale ty to vieš ovládať," povedal Alphard smerom k Remusovi. „Takže sa to musí dať. Môžem sa to časom naučiť aj ja."

„Naučil som sa to v Azkabane," riekol mu Remus. „Keď som bol premenený na vlkolaka, dementori tak zo mňa nemohli vysať moje spomienky, či už šťastné, alebo tie smutné. Necítili ma ako človeka, aj keď som nebol úplne zvieraťom. Časom sa naučil zachovať si svoju myseľ a potom som sa menil už podľa toho, ako som to potreboval. Akoby som bol animágus. Niekedy, keď bol spln, som sa nepotreboval premeniť vôbec."

„Myslíš, že to dokážu aj iní?" spýtal sa ho Alphard.

„Je to možné, Alphard," pripustil Remus. „Záleží aj na tom, ako veľmi vypustiť zo seba to zviera. Niektorí ako Greyback sú viac zvieratami ako ľuďmi, chápeš, čo chcem povedať?"

„Určite," prikývol Alphard. „Ocko spomínal nejaký protivlkodlačí elixír. Ak ho vypijem, síce sa premením počas splnu na vlkolaka, ale zachovám si svoju myseľ, je to tak?"

„Je to tak."

„Tak to mi bude musieť zatiaľ stačiť," prikývol Alphard a usmial sa na Gloriu. „A časom uvidím, možno sa naučím ovládať to, ako ty Remus. Ak by si mi pomohol..."

„Samozrejme, že ti to všetkom pomôžem," skočil mu do rečí Remus. „Počítaj so mnou. Sľúbil som to tvoju otcovi."

„Vďaka," Alphard mu venoval úsmev. „Ocko je dosť vydesený. Viac ako ja sám. A mama stále iba plače, pritom som celkom v poriadku. Pár šrámov no, a asi mi ostanú jazvy, ale Aveline vraví, že jazvy sú sexy," zasmial sa, aby odľahčil atmosféru, lebo Remus sa tváril smutne a Gloria pri ňom bola bledá ako stena.

„Tvoj otec celé tie roky vydával mňa. Videl ako som sa menil na vlkolaka a čo to obnášalo. Ako som sa škrabal, hryzol sám seba. Nebol to pekný pohľad, Alphard. Preto sa tvoj otec bojí. Každý by sa bál," povedal mu Remus.

„Ja to zvládnem," sľúbil Alphard nielen jemu a Glorii, ale predovšetkým sám sebe. „Som chlap. Nemohol som dopustiť, aby sa niečo také hrozne stalo Glorii."

„To je pekné," prikývol Remus.

„A chcel som sa poďakovať, že tu môže ostať, keď moja mama," pokračoval Alphard. „Sa správa, ako sa správa."

„To nestojí za reč," odvetil mu a usmial sa na oboch. „Gloria je tu vítaná. Bude tu v bezpečí aj pred hrozbou, akou je Greyback, keby sa náhodou pokúsil vrátiť."

***

„Constanza, prišiel som tak rýchlo, ako sa dalo," Rodoplhus Lestrange sa pozrel na svoju spoločníčku. Ešte nikdy ju nevidel takú smutnú. Zišli sa pri malej chatke na samote a ona vyzerala, akoby bola duchom niekde inde. „Stalo sa ti niečo?"