18. Svetielka

447 67 29
                                    


„Aveline, ty nejdeš spať?" Zuria odpratávala použité riady z obývačky.

Aveline sedela na sedačke, čítala si novú knihu, na sebe mala nové huňaté červené papuče a aj pyžamo. Hlasno zazívala, odtiahla pohľad od knihy a pozrela sa na svoju mamu. „Chcela som sa porozprávať."

„O čom?"

Aveline odložila knihu na stôl a potom si pretrela unavené oči. „Aj s ockom."

„Dobre, hneď," Zuria prikývla, odniesla riady do kuchyne a keď z nej vychádzala, takmer vrazila do Siriusa. „Ave sa chce s nami rozprávať."

„O čom?"

„Netuším, ty vieš?"

„Nie, poď," chytil ju za ruku a spoločne sa vrátili do obývačky.

Aveline tam sedela, hľadela na svetielka na vianočnom stromčeku a keď ich spozorovala, usmiala sa. „Mohli by sme sa pozhovárať? Ide o niečo, čo som sa dozvedela a dosť som nad tým uvažovala a celkom ma to trápi."

„O čo ide, srdiečko?" spýtal sa jej milo Sirius.

„Posledný víkend, keď sme boli v Rokville, vypočuli sme si u Troch metiel rozhovor Ministra mágie, profesorky McGonagallovej, profesorka Flitwicka, Hagrida a madam Rosmerty. Vraveli prevažne o Remusovi Lupinovi."

Zuriu oblial studený pot. Začínala panikáriť, ale Aveline sa stále usmievala. Netrávila sa nejako dotknuto. Pevne dúfala, že jej dcéra nepozná ešte pravdu. „O čom konkrétne? Pretože tomu nerozumiem, Ave. My o Remusovi Lupinovi vieme iba veci z novín."

„To ale nie je pravda," pokrútila Aveline hlavou. „Spomínali na to, že na škole ste sa priatelili. Nepozeraj sa tak na mňa, ocko, viem, že to bol tvoj najlepší priateľ a dokonca aj viem to, že si sa priatelil s otcom Harryho. To Remus Lupin môže za to, že Harryho rodičia sú mŕtvi!"

„Ave, upokoj sa," žiadal ju Sirius. „Je to pravda. Priatelili sme sa pred rokmi na škole. Bolo to veľmi dávno a je to veľmi smutné. Veril som Lupinovi, myslel som si, že sme priatelia. Nikto z nás netušil, čo sa chystá urobiť a čo nakoniec urobil."

Zurii vyhŕkli slzy. Na jednej strane bola rada, lebo si už teraz bola istá, že Aveline nepozná celú pravdu, ale na druhej bola iba krok k nej. To ju veľmi trápilo. Jej dcéra nebola pripravená čeliť takej pravde. Nikto z nich nebol.

„Prečo si mi nikdy nespomenul mená svojich priateľov? Prečo si mi to nepovedal, keď som sa začala priateliť s Harrym?" vypytovala sa Aveline Siriusa.

„Pretože sú to veci, ktoré ma stále veľmi trápia, Ave. Veľmi som sa potešil, keď som zistil, že sa priatelíš s Harrym. Je to dobrý chlapec, je presne ako jeho otec, ale aj má niektoré vlastnosti ako jeho mama. Vieš, miláčik, ja som veľmi chcel, potom všetkom čo sa stalo, aby Harry vyrastal tu s nami. Ale nešlo to. Pre niektoré veci to jednoducho nešlo. Zasiahol Dumbledore a je to priveľmi zložité a netýka sa ťa to."

„Dúfam, že ho chytia a zavrú späť do Azkabanu!" zamračila sa Aveline.

Zuria i Sirius mlčali. Bolo veľmi ťažké vyjadril sa k tomu. Zuria bola nešťastná, keby len všetci ostatní verili tomu, že Remus je nevinný. A Sirius sám nevedel, čo si skutočne želá. Vyriešili by sa tým jeho problémy so Zuriou, ale v skutočnosti naozaj netušil, čo si má myslieť o Remusovej vine.

„Hovorili ešte o niečom, mami," pokračovala Aveline. „O tom, ako ťa napadla jedna tvoja priateľka. Pár dní pred smrťou Harryho rodičov."

What Life Took From Me [HP Fanfiction]Where stories live. Discover now