What Life Took From Me [HP Fanfiction]

71. Posledný súboj

„Ste v poriadku?" spýtal sa Sirius Remusa a Nymphadory. Ona prikývla a Remus akosi ani neodpovedal. „To s Kingsleym..., je strašné."

„Kto ho zabil?" spýtal sa odrazu Remus.

„Dolohov," odvetil mu Sirius. „Videl som to z diaľky, nebola šanca zasiahnuť. Kingsley sa nemohol brániť, bolo to odzadu. Typický znak smrťožrútov. Ale Dolohov je tiež mŕtvy. Videl som ako sa s ním porátal profesor Flitwick!"

„Ešteže tak," poznamenala Nymphadora.

„A bojoval som s Petrom," pokračoval Sirius a pozrel sa na Remusa. „Vynadal som mu za to, čo urobil a povedal som mu, že sa postarám o to, aby za to zaplatil. Ale ten hnusák sa premenil a zdrhol mi."

„Bastard!" zanadával Remus.

„Dostaneme ho," prisľúbil mu Sirius a poťapkal ho po chrbte. „Idem za ňou," dodal a pozrel sa smerom k svojej manželke, ktorá teraz objímala Alpharda a nechcela ho pustiť z náručia.

„A kde je Harry?" spýtala sa Nymphadora. „Hádam len,... hádam len nešiel do lesa..."

Remus sa rozhliadol okolo seba a naozaj Harryho nikde nevidel. Videl Rona s Hermionou pri Fredovom tele, ale Harry s nimi nebol.

Sadol si k Chrabromilskému stolu a hlavu si vložil do dlaní. Myslel na to, čo zistil, alebo čo si nahovoril, aby ospravedlniť ten hrozný čin, ktorý chcela vykonať. Ale keď sa na neho uškrnula, keď sa poriadne zahľadel do jej očí, uvedomil si, že ich videl na inej žene a že ten úškrn bol pre ňu akýsi typický. Ale akoby to bolo možné? A kedy sa to stalo? Myslel si, že tá žena zomrela v Azkabane. Videl ako niesli jej telo. Ledaže by to telo nebolo jej... ledaže.

Remusa olial studený pot. Bol iba kúsok od toho, aby sa nerozplakal. Keby to bolo tak, keby to telo patrilo inej žene, tak by potom bola mŕtva ona. A čo ešte o nej vedel, bol fakt, že tesne predtým ako zomrela, priviedla na svet dievčatko. Ak by jeho zmýšľanie bolo blízko pravde, potom by to znamenalo...

Zodvihol svoju tvár a pohľadom vyhľadal Gloriu. Srdce mu vynechalo úder, keď si spomenul na nedávnu scénu v obývačke, keď sa zhovárali a ona sa tak zvláštne usmiala, že mu pripomenula Zuriu.

Remus vstal, keď sa ozval hrozný rámus, ktorý ho vyrušil z premýšľania a zisťovania, kde je pravda. Bol medzi prvými, ktorí vybehli z Veľkej siene pred areál školy odkiaľ sa niesli oslavné výkriky. A to znamenalo iba jedno.

„NIE!" výkrik bol taký strašný. Znel iba kúsok od neho a nikdy by si nebol pomyslel, že Minerva McGonagallová dokáže vydať taký zvuk. Aj on mal na mále. Videl Harryho telo a mal pocit, že zlyhal. Posledné minúty sa zamýšľal nad niečím iným, namiesto toho, aby šiel hľadať Harryho.

„HARRY!" vykríkol Sirius raneným hlasom.

Otvorené dvere do vstupnej haly sa plnili ľuďmi a tí, čo bitku prežili, vychádzali von, aby sa postavili zoči-voči premožiteľom a na vlastne oči videli, že Harry Potter je mŕtvy.

Remus cítil strašnú bolesť na svojej hrudi a Nymphadora ho chytila za ruku.

Všade sa ozývali hlasy, všetci volali Harryho meno. Počul aj Rona, Hermionu, Ginny, Aveline. Sirius kúsok od neho plakal, prestal sa hrať na tvrdého, vzalo ho, že jeho krstný syn je mŕtvy. Aj pre Remusa to bolo strašne. Akoby znova zomrel James, akoby ho obaja sklamali, že nezachránili jeho syna.

„TICHO!" vykríkol Voldemort, ozval sa tresk, zablyslo sa a všetkých donútil stíchnuť. „Skončilo sa to! Polož ho, Hagrid, k mojím nohám, kam patrí!"