What Life Took From Me [HP Fanfiction]

47. Zachraňoval som dievča

„Al, pre Merlina, Alphard, chlapček môj," kolísala ho v náručí a plakala. A zároveň preklínala svojho otca za to, čo urobil. Siahla po prútiku, Alpharda stále kolísala v náručí a obrátila sa tvárou na Gloriu. „Všetko to je tvoja vina! Ak môj syn umrie, zabijem ťa! Zabijem ťa tak či tak, nech ti to je jasné! Môj syn nemôže byť vlkolak! Môj Alphard nie!"

Videla, ako sa malá blondínka zľakla a posunula sa na zemi ďalej. Domov sa primiestil Sirius a nechápavo hľadel na scénu pred svojimi očami.

„Sirius!" zaúpela.

„Čo sa stalo?"

„Chcel ju pohrýzť!" ukázala na Gloriu. „Ale môj synček, môj synček... pohryzol jeho..."

„Musíme ho zobrať k Mungovi," riekol Sirius. Vzal syna na ruky a behom chvíľky sa s ním odmiestnil. Ona urobila to isté.

Gloria naďalej na zemi plakala. Triasla sa a nevedela sa ani pohnúť. Nechcela, aby sa Alphardovi niečo stalo. Zuria mala pravdu, vlkolak chcel pohrýzť ju, ale Alphard, odvážny Alphard ju zachránil.

Ozvalo sa hlasné PRÁSK! a Gloria nadskočila, lebo si myslela, že sa ten zapáchajúci vlkolak vrátil, aby ublížil aj jej. Lenže zbadala dve osoby, ktoré naozaj vidieť chcela. Remusa a Aveline.

„Gloria," Aveline si kľakla k nej. „Čo sa ti stalo?" chcela ju pohladiť po vlasoch, ale Gloria sa trhla, lebo sa stále veľmi bála.

„Al..., Alphard," plakala.

„Čo je s bračekom?" Aveline sa vydesila. „Prosím ťa, povedz mi to."

„Bol tu ten vlkolak," plakala Aveline. „Chcel ma pohrýzť. MŇA! Lenže Alphard, on..."

„Greyback?" spýtal sa Remus.

„Ja neviem," vzdychla. „Bol hrozný, veľký a smrdel a pohrýzol Alpharda. Tvoji rodičia ho vzali k Mungovi a mne je hrozne. Je to moja vina. To mňa mal pohrýzť mňa, nie Ala, jeho nie..."

„Nie je to tvoja vina," objala ju Aveline a po tvári jej tiekli slzy.

„Poďte, vezmem vás k Mungovi, tu nemôžete zostať, dievčatá," riekol im Remus a tiež si kľakol ku Glorii. „Upokoj sa, srdiečko, to naozaj nie je tvoja vina."

Podal jej ruku a ona sa tej jeho chytila. „Ďakujem."

„Aveline, daj mi ruku, premiestnim nás k Mungovi," požiadal svoju dcéru a podal jej druhú ruku.

Aveline okamžite prikývla a chytila sa jeho druhej ruky. Potom sa odmiestnili preč.

***

Keď Remus s dievčatami vyšli v nemocnici Sv. Munga na poschodie, kde práve zachraňovali život Alphardovi Blackovi, spustila sa lavína urážok od jeho matky.

„Čo tu chce tento netvor!" skríkla na Gloriu. „Okamžite nech odíde! Nechcem, aby tu bola! Kvôli nej môj syn umiera!" kričala ako zmyslov zbavená a pritom plakala.

„Upokoj sa," žiadal ju Sirius.

„Mama, nekrič na ňu," rozplakala sa Aveline. „Takto Alovi nepomôžeme!"

„Môj syn bude vlkolak, alebo zomrie!" kričala a podišla k nej. „Rozumieš tomu, rozumieš tomu?" chytila ju za ramená a potriasla ňou.

„Zuria, dosť!" odtisol ich od seba Remus. „Alphard neumrie. To sa nestane, je dostatočne silný, aby premenu zvládol."

„Počúvaš sa?" spýtala sa ho a v očiach sa jej zaleskol strach a bolesť. „Premenu? Môj syn nemôže byť vlkolak, on nemôže byť také monštrum, nie..." rozplakala sa a klesla Siriusovi do náručia.