What Life Took From Me [HP Fanfiction]

17. Vo väzení

„Mami? Čo tu robíš?" Aveline sa dosť prekvapila, keď pri vstupnej hale videla postávať svoju matku s otcom.

„Niečo som potrebovala vybaviť v Rokville a tak som sa zastavila za tvojím otcom a za vami. Kde je Alphard?" vysvetľovala Zuria, spýtala sa na svojho syna a potom pobozkala dcéru na líce. Bol deň pred ich odchodom domov na Vianoce a Zuria to opäť doma nevydržala a rozhodla sa prísť na Rokfort za Siriusom.

„Asi ešte nedorazil na raňajky," mykla plecami Aveline.

„Ako sa ti darí v škole?"

„Všetko je fajn, mami," usmiala sa Aveline. „Už sa ani neučíme, veď o pár dní sú Vianoce. Už sa teším. Zajtra nasadneme na vlak a budeme doma."

Zuria sa usmiala. Vianoce v rodinnom kruhu mala naozaj rada. Zadívala sa na schody k Veľkej sieni a všimla si svojho syna, ako kráčala nimi dolu. Prekvapilo ju však to, že nebol sám. Spoločnosť mu robilo blonďavé dievča s jasnými očami. Zuria zaškrípala zubami, keď dievča okamžite indentifikovala, ale ani Aveline ani Sirius si to neuvedomili. Aveline si svojho brata všimla.

„Al má frajerku?" zasmiala sa hlasno a premeriavala si dievča. „Je celkom pekná, no nie? Je blond ako ja," dodala so smiechom. „Al, hej, tu sme!" zamávala na neho.

„To je dcéra Tanzie a Petra," šepla Zuria Siriusovi, keď ich Aveline nepočula.

„Viem."

„Prečo sa s ňou náš Al rozpráva?"

„A prečo nie? Veď sú to len deti," pousmial sa Sirius. „To dievča nemôže za to, kto bola jeho matka. Peter bol dobrý človek, Zu."

„To dievča sa mi vôbec nepáči," zamračila sa znova. Dievčina zamierila do Veľkej siene a Alphard sa pobral k ním a bol celý červený v tvári.

„Al," Aveline ho chytila za ruky. „To je tvoja frajerka?"

„Prestaň, Ave, sme len priatelia," odvetil jej trocha dotknuto. „Teda, neviem, či sme vôbec len to. Len sme sa stretli. Nie je to moja frajerka."

„Vyzerá byť milá a je dosť pekná," hodnotila dievčinu Aveline. „Ako sa volá?"

„Gloria," usmial sa jej mladší brat. „Ahoj, mama, čo tu robíš?"

Zuria objala syna a vtisla mu bozk na čelo. Potom mu povedala to isté vysvetlenie ako Aveline. Spomenula, ako sa už teší na Vianoce s nimi dvoma a so Siriusom. Prestala sa dokonca mračiť a vypustila Gloriu Pettigrewovú z hlavy. Alphard vyzeral byť šťastný a spokojný a Aveline tiež. Vedela, že ich môže pokojne nechať v Rokforte. Musela sa vrátiť do práce a Sirius tiež.

Rozlúčili sa a ona sa pobrala von z hradu. Chvíľku sa ešte prechádzala. Hľadala nejaké stopy, ktoré by jej prezradili, že sa Remus utiahol niekde blízko Rokfortu. Ale nič nenašla. Okrem toho vedela, že aurori prehľadali celé okolie a všade sú dementori. Aj teraz musela okolo nich prejsť.

„Expecto Patronum!" zvolala, keď okolo nich prechádzala, aby sa mohla voči ním brániť. Z jej prútika vyšlo biele svetlo, ktoré sa sformulovalo do líšky a ona mohla pokojne prejsť bez toho, aby na ňu vplývali a dostali ju na kolená za všetky smutné spomienky, ktoré sa nachádzali v jej srdci a mysli.

Za hranicami školy sa odmiestnila priamo na Ministerstvo mágie, aby nemeškala do práce.

***

Deň pred Štedrým večerom stála Zuria s Kingsleym na nástupišti deväť a trištvrte a čakali na príchod Rokfortského expresu, ktorý dovezie domov všetkých tých, ktorí sa rozhodli stráviť vianočné sviatky so svojou rodinou.