What Life Took From Me [HP Fanfiction]

6. Black mi ťa ukradol

Zuria sa snažila útočníka kopnúť, ale mal viac sily. Nikdy jej nenaháňal strach, ale teraz až priveľmi.

„Psst, prestaň sa metať," ohriakol ju, „a dobre ma počúvaj. Pustím ťa, vrátim ti aj tvoj prútik, ale neurobíš žiadnu hlúposť. Nepošleš žiadnu správu, neurobíš nič. Chcem sa len pozhovárať, čo na to povieš?"

Prikývla a on ju pustil. Odstúpila okamžite od neho. Nemohla uveriť tomu, že stojí pred ňou. Toľko rokov ubehlo a ona v ňom naďalej spoznávala chlapca, do ktorého sa na Rokforte zaľúbila. Bol iný. Už vtedy mu tvár a iné časti tela pokrývali jazvy, ale teraz ich bolo akosi viac. Bol zarastený a vlasy mal dlhšie ako zvykol mávať. Neupravené, špinavé a zanedbané. Rovnako aj jeho oblečenie bolo také. Zuby mal zažltnuté a oči vpadnuté. Jeho výraz tváre bol akýsi neprítomný, prázdny a smutný. „Ako si ma našiel?" spýtala sa ho.

Siahol do vrecka nohavíc a vybral zažltnutú fotografiu. Hodil jej ju. Roztvorila ju a hľadela na svoj vlastný obraz.

„Oddelenie pre reguláciu a kontrolu magických tvorov, odbor bytostí, jednotka lapenia vlkolakov. Aké dojemné, Zuria," sykol. „Na fotografií so svojím manželom a deťmi," dodal.

„Je mi to ľúto," šepla.

„A čo ti je ľúto? Do pekla, Zuria! Ako si mohla?!"

„Vysvetlím ti to!"

„Čo mi chceš vysvetľovať? Sľúbila si mi vernosť a lásku až do konca našich životov a pri prvej prekážke si naše manželstvo anulovala a vydala si sa za môjho najlepšieho priateľa! Ako si mohla, ako?" kričal na ňu.

Striaslo ju. Tak veľmi cítila jeho bolesť a chcela urobiť niečo, aby ho tak veľmi nebolelo, ale nevedela čo. „Nevieš, aké to pre mňa bolo," šepla znova.

„Pre teba? Zavreli ma do Azkabanu za niečo, čo som neurobil! Odlúčili ma od teba a od našej dcéry. Celé tie roky, miláčik, som myslel iba na vás dve a na to, ako s vami raz budem. Ako vás znova objímem a ako budeme rodina. Ani na sekundu som ťa neprestal milovať. Túžil som len potom, aby som sa mohol vrátiť znova k tebe. Aby sme sa znova mohli milovať ako predtým. Ale ty si sa vydala za môjho najlepšieho priateľa!" skríkol znova na ňu a urobil pár krokov k nej a chytil ju za ruky a pritiahol viac k sebe. „A našej dcére si dala jeho priezvisko! Máš s ním ďalšie dieťa, syna, ktorého sme plánovali spolu! Ako si mi toto mohla urobiť, ako?"

Zurii po tvári tiekli slzy. Pozrela sa mu do očí a videla iba bolesť, smútok a chlad. „Ostala som sama," riekla. „Lily a James boli mŕtvi a ty si skončil v Azkabane. Nemala som nikoho, kto by mi pomohol. Rodičia mi vyčítali, že som sa za teba vydala, predsa. Odvrhli ma, keď som za teba vydala. Nevzali ma na milosť, keď si mysleli, že si zabil tých ľudí a zradil Jamesa a Lily! Ostala som sama s našou dcérkou a Sirius stál pri mne. Po mesiacoch, čo každý deň sledoval moje utrpenie, mi navrhol, aby som sa za neho vydala. Vždy ma ľúbil, veď vieš. Súhlasila som aj kvôli malej, nechcela som, aby sa na ňu dívali ako na dieťa vraha."

„Ja nie som vrah!"

„Viem," šepla a chcela ho pohladil po líci, ale on jej stále zvieral ruky v tých svojich. „Ja to viem, ale svet to nevie. Je mi to naozaj ľúto. Nevedela som, ako ďalej žiť, čo robiť a Sirius bol veľmi milý a dobrý aj k Ave. Zobrali sme sa a boli sme šťastní."

„Boli?"

„Áno, boli," prikývla. „A sme. Budeme."

„Ukradol mi ťa! Nikdy sa nezmieril s tým, že si si vybrala mňa a nie jeho!"