What Life Took From Me [HP Fanfiction]

70. V nebezpečenstve

„Zuria, mrzí ma to, ale musíte všetci opustiť miestnosť. Aj Alphard. Gloria, Ginny, ty tiež," riekol im Harry. „Je to iba na chvíľku. Potom sa môžete vrátiť."

Ginny i Alphard sa potešili, že môžu opustiť útočisko a vybehli obaja von. Harry za Ginny kričal, že sa musí vrátiť.

Constanza dobehla Alpharda až niekoľko chodieb od Núdzovej miestnosti. „Musíš sa tam aj ty vrátiť!"

Alphard sa obzeral za Gloriou, ktorá odbehla s Ginny a zlostil sa. „Mama, ale ja..."

„Alphard, čo to nechápeš?" spýtala sa ho Constanza a zvýšila hlas. „Sme vo vojne. Ak by sa ti niečo stalo, umrela by som od žiaľu."

„Ja by som tiež umrel od žiaľu, keby sa ti niečo stalo, mami. Alebo keby sa niečo stalo ockovi, Aveline, Glorii, alebo ostatným. Ale nemôžem tu tak nečinne sedieť a čakať, čo sa bude diať, to jednoducho nejde. Taký ja nie som!" vysvetľoval jej syn.

„Miláčik," snažila sa ho dotknúť, ale Alphard odstúpil krok dozadu.

„Prepáč, že som ťa sklamal, mama," riekol jej.

„Alphard..."

„Prepáč, mama," zopakoval a potom sa rozbehol preč. Bol rýchlejší, než by si bola myslela, pretože sa rozbehla za ním. Nemohla dovoliť, aby bojoval. Poznala svojho syna. Áno, v tomto bol ako Sirius. Lenže o Siriusov život sa nebála. Keby umrel, vyslobodila by sa zo zväzku s ním. Ale o život svojho syna sa bála až veľmi. Okrem toho mal sklon k hrdinstvu, ktorý preukázal, keď zachránil Gloriu pred Greybackom. Teraz by sa znova mohol zahrať na hrdinu a kvôli tej hlupani prísť aj o vlastný život.

A to Constanza nemohla dopustiť!

Naďalej utekala za Alphardom, ale stratil sa jej. Už bola dosť udychčaná. Po ceste nenatrafila takmer na nikoho. Minúty ubiehali. Možno to už boli aj hodiny, čo sa snažili obrániť školu. Pozrela sa von oknom a videla, že ochrana školy je narušená. Smrťožrútom sa podarilo dostať sa dnu. Prenikali postupne aj do Rokfortu. Začal sa skutočný boj.

Obzrela sa okolo seba a keď videla, že tam nikto nie je, uškrnula sa.

Rozbehla sa ďalej, aj keď po Alphardovi nevidela už ani stopy. Zrazu začula výkriky, ktoré zneli ako stopy po boji. Zbadala maskovaných smrťožrútov, ktorí bojovali s Fredom a Percym Weasleyovcami. Siahla po svojom prútiku. Predsa len väčšina smrťožrútov nepoznala jej tvár. Teraz bola v nebezpečí života rovnako, ako všetci ostatní.

A potom zbadala Aveline, ktorá tiež bojovala a kryl ju George Weasley. Constanzu oblial studený pot. Nemohla dopustiť, aby sa niečo stalo Aveline. Bola to jej dcéra! Dievčatko, ktoré vždy potrebovala mať a vlastniť.

„Je taká nádherná," vravela, keď jej najlepšia priateľka podala do náručia svoju dcérku. Pritisla si ju k srdcu a túžila po tom, aby toto dievčatko bolo jej. Pretože bolo naozaj krásne, nežné a bola to Remusová dcéra. „Asi ti ju ukradnem," uškrnula sa.

„Veľmi vtipné, Tanzie," zasmiala sa tomu Zuria. „To sa ti nepodarí."

„Nikdy nevieš," žmurkla na ňu Constanza.

„Prestaň, lebo nebudeš krstná," ohriakla ju unavená Zuria.

„Veď som len žartovala," odvetila jej Constanza, ale predsa len premýšľala nad tým, aké krásne by bolo, keby mala toto dievčatko. Cítila jeho teplo pri svojom srdci. Chcela ho mať, chcela ho vlastniť. Vôbec ho nechcela vrátiť svojej priateľke.