What Life Took From Me [HP Fanfiction]

Prológ + Trailer

„Mám vás predviesť pred Wizengamot!"

„Prosím?" Žena odtrhla pohľad od pergamenov, ktoré mala na stole a práve ich študovala. Brko položila vedľa nich a hľadela na dvoch čarodejníkov, ktorí vošli do jej kancelárie. „Asi som dostatočne nerozumela."

„Také sú naše rozkazy!" povedal mladší z nich. Poznala ho, pracoval s jej manželom a aj otcom.

„Kde je môj manžel?" spýtala sa okamžite.

„Nerobte nám problémy, pani," odvetil druhý. Aj toho poznala, tiež pracoval pod vedením jej otca.

Rezignovala. Nemalo zmysel sa hádať. Avšak pochytili ju obavy, či sa niečo nestalo jej manželovi, alebo jej deťom. „Je v poriadku, však?"

„Áno, pani, pravdepodobne ide o niečo iné," odvetil starší z mužov. „Musel však súrne odísť a váš otec tiež."

Prikývla a vstala od stola. Muži jej otvorili dvere a ona vyšla zo svojej kancelárie a kráčala priamo k výťahom. Boli jej v pätách. Nastúpili do výťahov a čoskoro sa ocitla na podlaží, kde sídlil súd. Muži otvorili dvere na miestnosti a vtisli ju dnu. Kráčala a cítila ohromný chlad. Boli tu prítomní dementori – strážcovia čarodejníckeho väzenia Azkaban. Nemala ich rada. Naháňali jej strach a nikdy sa nenaučila ako sa pred nimi brániť.

„Posaďte sa!" prikázal jej mužský hlas. Otočila hlavu a všimla si, že miestnosť je plná ľudí. Akoby naozaj zasadal celý súd. Premkol ju strach a hrôza. Sadla si na stoličku v strede, ale reťaze, ktoré zvykli spútať väzňov, sa ani nepohli. Raz tu už bola. Nesedela na tomto mieste, sedela na tribúne a sledovala, ako odsúdili istého muža. Toho reťaze spútali a dementori ho po vyslovení rozsudku odvliekli do Azkabanu. A ona veľmi plakala.

Sadla si, ale tie spomienky zahnať nedokázala. Prerušil ju až hlas Ministra mágie Korneliusa Fudgea, ktorý sedel priamo pred ňou a mračil sa na ňu.

„Viete, prečo sme vás predvolali, madam?" spýtal sa jej.

„Nemám ani tušenia," odvetila. „Dúfam, že mi to poviete." Dodala sarkasticky, lebo Ministra mágie nemala ani trocha rada. Zastávala názor, že to je hlupák, iba postavička, ktorá nedokáže riadiť čarodejnícky svet.

„Z väzenia nám ušiel prísne strážený väzeň," vravel minister a mračil sa na ňu.

Znova ju premkol strach, priam hrôza. Keby nebola sedela, určite by spadla. Celá sa triasla, ruky sa jej potili a chcelo sa jej plakať. A pritom jej srdce vynechalo úder. Ušiel! Ako sa mu to len podarilo? A prečo práve teraz? Určite ju vyhľadá a ona mu bude musieť povedať, čo urobila. Bude musieť povedať pravdu svojim deťom. Jej život sa úplne naruší.

Rôzne myšlienky jej vírili hlavou. Vybavila si jeho tvár z pred rokov. Ako asi vyzerá teraz? Srdce jej tĺklo ako o život. Nemohla klamať samú seba, že ho stále milovala. Hoci bola vydatá za iného.

„Z väzenia nám ušiel väzeň," zopakoval minister, pretože si všimol, že ho vôbec nepočúva. „A podľa záznamov, hoci ste veľmi rýchlo anulovali svoje manželstvo, vieme, že to bol váš prvý manžel, pani Blacková!"

Snažila sa nerozplakať, ale mala na mále. „Nemám s tým nič spoločné. Ako ste povedali, veľmi rýchlo som anulovala manželstvo s vrahom!"

„Odpoviete nám na pár otázok!"

„V poriadku," prikývla. Bolo lepšie s nimi spolupracovať, aby ju čím skôr odtiaľto pustili a ona mohla pátrať na vlastnú päsť.

„Za slobodna ste sa volali Zuria Scrimgeourová? Otec Rufus Scrimgeour, šéf aurorov? Matka Lauren Scrimgeourová, zomrela v roku 1989?"