What Life Took From Me [HP Fanfiction]

69. Bojujeme

Aveline by pred pár hodinami neverila tomu, že bude opäť hľadieť na Harryho, Rona a Hermionu, ktorí sa budú nachádzať v Núdzovej miestnosti. Vyzerali presne rovnako, ako ju zanechali. Až na pár modrín, škrabancov a Harry sa jej videl ešte viac schudnutý, ako keď sa vracal po prázdninách s Dursleyovcami.

Nuž predsa len boli tu. Jej priatelia boli tu.

„Dobre, dobre, upokojte sa!" volal Neville, aby ľudia odstúpili od Harryho.

„Kde sme?" spýtal sa Harry a prezeral si miestnosť okolo seba.

„Predsa v Núdzovej miestnosti!" povedal Neville. „Tá sa prekonala, čo? Carrowci ma naháňali a ja som vedel, že mám šancu ukryť sa iba na jednom mieste. Podarilo sa mi prejsť cez dvere a toto som našiel! Vlastne nebolo to presne takéto. Vtedy bola miestnosť oveľa menšia, iba s jednou hojdacou sieťou a len s chrabromilským gobelínom, no ako prichádzali ďalší členovia Dumbledorej armády, rozširovala sa."

„A Carrowci sa nemôžu dostať dnu?" spýtal sa Harry a obzeral sa po dverách.

„Nie," pokrútil hlavou Seamus Finnigan. „Je to úžasná skrýša, a pokiaľ tu zostane aspoň jeden z nás, nemôžu nás dostať, dvere sa neotvoria."

Chvíľku sa bavili o úžasnej Núdzovej miestnosti, ktorá sa prekonala dokonca, aj keď prišli dievčatá a vytvorila celkom slušnú kúpeľňu.

Aveline ich sotva počúvala, iba vnímala ich tváre a dúfala, že sa čoskoro dozvie, čo sa to vlastne deje a prečo prišli aj na Rokfort. Je možné, že to čo hľadajú, sa nachádza i tu?

„Musíme si pohnúť," povedal rázom Harry a pozrel sa na Rona a Hermionu.

„Tak teda čo urobíme?" spýtal sa Seamus. „Aký je plán?"

„Plán?" zopakoval Harry. „Ron, Hermiona a ja musíme niečo urobiť a potom odtiaľto vypadneme."

Všetci sa prestali smiať a híkať. Dokonca aj Aveline mala pocit, že to znelo akosi tvrdo. Neville sa tváril zmätene a Alphardovi spadol prútik na zem.

„Ako to myslíš, vypadnete odtiaľto?" spýtala sa Aveline, ktorá na to ako prvá nabrala odvahu.

„Nevrátili sme sa, aby sme zostali," Harry si šúchal jazvu. „Musíme urobiť niečo dôležité."

„Áno, ja viem," prikývla. „Ale..."

„Čo dôležité?" spýtal sa Neville.

„Nemôžem vám to povedať," pokrútil hlavou Harry.

Na to sa ozvala vrava hundrania a Neville sa nevzdával. „Prečo nám to nemôžeš povedať? Nejako to súvisí s bojom proti Veď-Vieš-Komu?"

„No, áno."

„Tak potom pomôžeme."

Ostatní členovia Dumbledorovej armády sa prekrikovali, niektorí nadšene, iní vážne. Niekoľkí vstali zo stoličiek, aby dali najavo svoju ochotu okamžite zasiahnuť. Ale Harry sa im to snažil vyhovoriť a Neville mu naďalej protirečil. Aveline chápala jednu aj druhú stranu. Pravda bola, že by rada pomohla aj ona sama, keďže sa jej nepodarilo pridať sa k ním a musela zostať na Rokforte. Teraz videla šancu tiež pomôcť, niečo dokázať, nejako to všetko zastaviť.

Neville a Harry sa naďalej doťahovali, keď do miestnosti vošli ďalší ľudia. Prišli Luna a Dean, ktorým Neville poslal správu. Aj Luna sa potešila, že konečne vidí Harryho, Rona a Hermionu a tešila sa na to, ako vyženú Carrowcov z Rokfortu. Lenže preto Harry neprišiel a vrava neustala.