What Life Took From Me [HP Fanfiction]

60. Otec a dcéra

Rufus Scrimgeour sedel vo svojej kancelárií Ministra mágie a v mysli sa mu vybavila spomienka. V ten večer napadla jeho dcéru jej najlepšia priateľka Constanza Hillová. Tá žena ublížila jeho dcéra a ešte k tomu aj pracovala pre Voldemorta. Keď ju konečne dostali, bez slov s ním a ostatnými aurormi išla na Ministerstvo mágie.

Až čudne pokojne, keď sa nad tým zamyslel. Žena vyzerala, akoby ani nevnímala skutočný svet.

Chcel byť so svojou dcérou, ale povinnosti boli povinnosti. Bol auror a jeho úlohou bolo poslať do Azkabanu ženu, ktorá ju napadla. Jeho dcéra nebola v tej chvíli sama. Mala pri sebe svojho manžela. Nebola sama. Žena, ktorú viedol do Azkabanu nemala nikoho. Aspoň si to myslel. Vtedy nemal ani potuchy o tom, že je tehotná a do Azkabanu tak svojím spôsobom neviedol jedného človeka, ale rovno dvoch.

Nechala sa tam odviesť, nepovedala ani jedno slovo, nebránila sa. Pracovník väznice otvoril jednu z prázdnych ciel a Rufus postrčil ženu dnu. Bývalú najlepšiu priateľku svojej dcéry. Vtedy zachytil jej pohľad. Jej oči boli tak šialene smutné, že chvíľku do nich iba hľadel. Akoby tá žena trpela vo svojom vnútri tak veľmi, ako ešte nikto. To hovoril jej pohľad a jeho to na okamih odzbrojilo.

„Tu ostaneš už navždy. Von sa dostaneš iba mŕtva!" sykol smerom k nej, ale musel od nej odvrátiť pohľad, lebo tie šialene smutné oči mal ešte pred sebou ako jasný obraz. „Počuješ, iba mŕtva!"

Potom prikázal, aby za ňou zavreli celu. V tej chvíli sa žena na okamih prebrala a chytila sa mreží. „Pomoc," šepla. Nekričala, pošepkala tak to potichu, že to mohol počuť iba on, Rufus. „Pomôž mi, prosím."

Odvrátil od nej pohľad a pridal do kroku. O pár mesiacov sa splnilo, čo povedal. Dostala sa von, ale skutočne iba mŕtva.

Prestal spomínať. Znova sa mu zjavil presný smutný pohľad jej očí. A jej hlas. Prečo si to vtedy nevšimol. Bol taký povedomý, tak šialene povedomý. Rufus si chytil hlavu do rúk. Čo to malo znamenať? Prečo na to teraz myslí? Prečo na to vôbec myslí posledné dni?

Prečo sa to dievča volá Gloria Moiry? Tak ako bábika jeho dcéry.

„Rufus." Ani nezaregistroval, keď zaklopala na dvere. „Musím s tebou hovoriť."

„Erin," oslovil ženu pred sebou. Dlhé blonďavé vlasy mala vyčesané do vrkoča a na tvári nemala úsmev. „Stalo sa niečo?"

„Áno," riekla smutne. „Ja spomenula som si!"

„Spomenula si si? Na čo si si spomenula?"

„Rufus, asi mi nebudeš veriť," podišla k nemu a oprela sa o jeho pracovný stôl. „Pred pár dňami som bola so Zuriou."

„Čo ti zase urobila?"

„Nič," pokrútila hlavou. „Ale tak zvláštne sa na mňa pozrela a uškrnula sa. Ten úškrn som už niekde videla. Viem, že som ho videla. Tá mimika, všetko," riekla a potom si všimla zložku na jeho stole. Constanza Hillová. „To ona," ukázala na fotografiu, ktorá bola odfotená ešte na školských pozemkoch. „To bol jej typický úškrn, Rufus. Pamätám si to ako dnes. Keď sa mi posmievala."

Rufus sa na ňu pozrel a nechápavo na ňu hľadel. „Chceš povedať, že?"

„Povedal si mi o tej bábike," vravela Erin rýchlo, akoby jej išlo o život. „Rufus, je mi to ľúto, ale myslím si, že žena, ktorú roky nazývaš a miluješ ako svoju dcéru, v skutočnosti nie je tvoja dcéra."

„Čo to táraš!?" skríkol na ňu.

„Rufus, počúvaj ma," Erin sa postavila a chytila ho za ruku. „Mrzí ma to. To nie je tvoja dcéra, je to Constanza Hillová. Tvoja dcéra tým pádom..."