What Life Took From Me [HP Fanfiction]

58. Radostná novinka

Constanzu prekvapilo, keď sa Sirius ukázal doma. Zvítal sa s deťmi a potom ju pobozkal na líce. „Zomrel Lyall Lupin," oznámil jej.

Aveline spadla šálka s kakaom na zem a Alphard ju v okamihu objal. Sirius mu naznačil, aby ju odviedol do izby. Potreboval povedať všetky podrobnosti, ktoré Constanza vedela a nechcel ich hovoriť pred dcérou.

„Zabili ho. Zrejme niekto zo smrťožrútov," povedal jej vážne.

„Hrozne," preriekla. Sirius vedel, že Lyalla Lupina nemala rada, pretože nemusela predstierať, že jej to je ľúto. „Ako sa má Remus?" spýtala sa zo slušnosti.

„Na figu," odvetil jej Sirius. „Je pri ňom Tonksová, tak hádam to zvládne. Prišiel už aj o otca a hlavne teraz, keď mohli byť spolu po toľkej dobe odlúčenia. Prišlo to v nevhodný čas. Je to veľmi smutné, Zu."

„Je to vojna, Sirius a tá má svoje obete, ako keby sme to nevedeli," odvetila mu. „Nasledujúce mesiace môžeme ťažko hovoriť o nejakej vhodnej, alebo nevhodnej dobe."

„Chcem ti povedať ešte niečo," pozrel sa jej do očí. „Remus sa oženil. Vzal si Tonksovú."

Constanza cítia ako jej telom prešla triaška. Mala chuť niečo v okamihu rozbiť, kričať, plakať, ale udržala sa, nezmenila poriadne ani výraz tváre. „Gratulujem mu," precedila pomedzi zuby. Neverila, že sa niečo takéto môže stať. Myslela si, že to je iba Remusová pomsta, úlet, ale on to zrejme naozaj myslel vážne. Zarazilo ju to a kypela v nej zlosť.

„A je tu ešte jedna vec..."

„Týka sa Remusa?" skočila mu do reči. Už o ňom nechcela počúvať. Jeho otec, jeho svadba. Bola z toho unavená.

„Nie, ide o nás," odvetil jej.

„Už nie je žiadne my, Sirius, dal si mi to predsa jasne najavo," ohriakla ho.

„Áno, viem a myslím, že to bola chyba," povedal jej.

Constanza sa mu pozrela do očí a nemohla tomu uveriť. On bol predsa ten, čo od nej žiadal rozvod, ona si ho chcela ďalej ponechať. Chcela s ním byť možno už len iba z trucu, alebo aby všetkým dokázala, že Sirius Black je jej. Teraz tomu však nerozumela. Hádal sa s ňou, kričal na ňu a chcel podať žiadosť o rozvod. Stál tu pred ňou, hľadel jej do očí a vravel jej, že to bola chyba. Skutočne bola zmätená. „Chyba?" nadhodila.

„Unáhlil som sa. Chýbajú mi deti a ty," riekol jej a dotkol sa jej líca. Neuhla sa. „Nehovorím, že sa máme k sebe vrátiť, ale kúsok po kúsku. Dovoľ mi vrátiť sa domov. K deťom," žiadal ju.

„Je to aj tvoj dom, Sirius, môžeš si robiť, čo chceš," odsekla mu.

„Zu...!" Pohladil ju po vlasoch. „Myslím to vážne. Mrzí ma to."

„Myslíš si, že to urobí jedno tvoje mrzí ma to?" spýtala sa ho a odstúpila od neho. „Môžeš sa vrátiť domov, Sirius. K tvojim deťom. Ale nečakaj, že sa nebudem hnevať. Opustil si ma, dokonca si ma podviedol."

„To sa už nikdy nestane!" ubezpečoval ju. „To bola ešte väčšia chyba. Bol som vtedy iba ranený. Milujem ťa, Zuria."

Constanza v hlave kalkulovala. Nebola pripravená mu odpustiť, ale nakoniec sa stalo to, čo predpokladala. Myslela si, že sa tu každým dňom zjaví a bude ju žiadať o odpustenie. Tak veľmi si bola istá jeho láskou. Hoci sa hneval, hoci na ňu kričal, nakoniec predsa len nemohol bez nej žiť. Lichotilo jej to a hralo do kariet. „No, uvidíme, čo sa dá robiť."