What Life Took From Me [HP Fanfiction]

41. Na budúcnosť medzi nami

Remus posledné týždne spozoroval zmenu v správaní svojej bývalej manželky. Prestala sa správať zatrpknuto, aj keď pravda bola, že so Siriusom ledva prehovorila. Nuž napriek všetkému prichádzala na schôdzky Rádu s ním a s ním aj odchádzala. Viackrát ju videl usmievať sa a to hlavne keď hovorila o deťoch. Zatiaľ čo ostatní sa stále viac a viac báli, ona sa snažila byť nad vecou a pokojná.

To isté však nemohol povedať o aurorke Erin. Tá chodila na schôdzky Rádu sporadicky a zvyčajne bola vždy veľmi smutná. Remus si ju pamätal zo školy a naozaj ho prekvapilo, keď zistil, že to je naozaj ona. Zmenila sa a hlavne to bola veľmi milá žena, ktorú evidentne niečo veľmi ťažilo. Nepoznal ju veľmi dobre, ale jej smútok si musel všimnúť hádam každý.

Vyzeralo to veľmi paradoxne. Zvyčajne sa ona usmievala, bola milá na všetkých a Zuria bola tá nešťastná, nespokojná s celým svetom. Teraz sa Erin tvárila smutne, mračila sa a Zuria sa usmievala, akoby mu kvitla pred očami.

Trocha ho to znepokojovalo. Predsa len, keď sa správala inak, bolo ľahšie nevšímať ju. Teraz, keď sa usmievala, keď žiarila, len čo vošla do miestnosti, uvedomil si, že zaspáva s myšlienkami iba na ňu. Niežeby tomu predtým nebolo inak. Skôr pri zaspávaní myslel na ich minulosť, prehrával si všetky tie šťastné spomienky, ale teraz to bolo iné. Myslel na to, že by spolu ešte mohli mať nejakú budúcnosť.

Za tieto myšlienky si ihneď vynadal, pretože si dobre uvedomoval, že Zuria je vydatá za jeho najlepšieho priateľa a spolu majú rodinu a tú nechcel Remus nikdy narušiť. Vážil si Siriusa a rovnako aj jeho syna Alpharda. Keď mal však horšiu chvíľku myslel na to, že aj Aveline by si zaslúžila rodinu, ktorú by tvorili jej skutoční rodičia.

Bol jeden z tých večerov, kedy sa cítil sám, kedy myslel na všetko, čo sa udialo v minulosti. Prezeral si fotoalbum s fotografiami malej Aveline. Pred sebou mal fľašu ohnivej whisky a hoci sa mu tento jeho životný štýl nepáčil, nevedel ako zahnať tú prázdnotu, ktorú cítil. Uvedomoval si, že alkohol jeho problémy nevyrieši, ale aj tak sa po ňom cítil aspoň na pár hodín lepšie, kým prišlo zase kruté prebudenie.

„Remus, hľadala som ťa."

Odtrhol pohľad od fotoalbumu a pozrel sa na svoju bývalú manželku, ktorá práve vošla do salónika a rozhodne tu dnes večer nemala, čo robiť. „Ach, to si ty." Poznamenal.

„To je mi ale privítanie," zamračila sa. „Prišla som odovzdať správu pre Dumbledora. Sirius je na misii s Tonksovou."

„A ty si sa sama doma necítila komfortne?" dopovedal za ňu, aj keď to radšej zdôraznil ako otázku.

Zuria si odhrnula vlasy na jednu stranu a posadila sa na pohovku. Načiahla sa za jeho fľašou a potom si prútikom privolala pohárik z výkladnej skrinky oproti sebe. Potom naliala sebe i jemu a Remus sa trocha zamračil, keď mu podala pohárik.

„Toto nie je správne," povedal jej.

„Myslíš si, že to neviem," riekla mu, „ale aspoň človek tak zabudne, nie?" dodala a vypila svoj pohárik do prázdna.

„Medzi tebou a Siriusom je to stále na bode mrazu?"

„Áno," pripustila a smutne sa pousmiala. „Snaží sa, občas a občas sa mi zase vyhýba, akoby urobil niečo zlé. Viem, že v tú noc s niekým bol, Remus. Nie som hlúpa. Zrejme ho ťažia výčitky svedomia. Cítim to z jeho správania. Podviedol ma..."

„Možno si to iba myslíš," odvetil jej.

„My ženy máme šiesty zmysel, vieš," povedala mu smutne a znova im naliala. „Sirius sa mi nedokáže poriadne pozrieť do očí, niečo tají a skrýva a som si istá, že to je práve toto. Podviedol ma a celkom ma to ničí. Nikdy som si nemyslela, že by sa niečo také mohlo medzi nami stať. Sirius ma miloval."