What Life Took From Me [HP Fanfiction]

45. Larenthia, žena mnohých tvári

1979

„Larenthia!"

Ostala stáť na mieste, neschopná pohybu. Nepamätala sa, kedy ho naposledy videla, lebo bola iba malé dievčatko a nepamätala si ani zvuk jeho hlasu a ani meno, ktoré jej dal, keď sa narodila a ktoré jej matka tak rýchlo zmenila. Nielen krstné, ale hlavne priezvisko. Lenže ona vždy vedela, že niekde je jej skutočný otec, ktorého jej matka vzala.

Opatrne urobila krok k mužovi pred sebou. Nevedela, ako sa k nemu správať, nevedela, ako ho osloviť. Iba na neho hľadela a cítila radosť, že ho môže znova po toľkých rokoch vidieť.

„Larenthia," oslovil ju znova. „Vyrástla si."

„Áno, už nie som maličká," prikývla.

„Som rád, že si prišla. Roky som ti chcel poslať ten list, ale nebol som si istý, či by si ma prijala. Podľa tvojej matky som monštrum!"

„Nie, to nie si," šepla smutne. „Pre mňa nie si."

„Som vlkolak," odvetil jej.

„Ja viem, ale to neznamená, že si monštrum," usmiala sa. „Aspoň máš silu a môžeš druhých ovládať, môžu sa ťa báť a môžu sa pred tebou plaziť."

„Som rád, že to chápeš, Larenthia," prikývol a žmurkol na ňu. „Keď ma pred rokmi pohryzol ten otrasný Dartan Ramkin, myslel som si, že môj život sa skončil. Nuž v skutočnosti mi dal úžasný dar. Vlka vo mne, máš pravdu, všetci sa ma boja, všetci urobia, čo poviem. Budujem si vlastnú svorku. Budem neporaziteľný a znova si získam teba, moju dcéru."

„Nikdy si ma nestratil," riekla. „Matka v to dúfala, ale nestratil si ma. Som tu, prišla som a chcem byť s tebou. Keby som mohla, tak by som utiekla s tebou. Pridala by som sa do tvojej svorky, ale nemôžem..."

„Prečo nemôžeš, Larenthia?"

„Vieš, celý život som trpela, lebo ma matka vzala od teba. Vydala sa za Terenca Hilla a ten človek bol ku mne veľmi zlý, veľmi," zúfala. „Preto som vždy vinila toho, kto ťa pohrýzol, lebo kvôli nemu ťa matka odvrhla. Neskôr som zistila, že to bol Dartan Ramkin a zistila som aj to, že má vnučku. Zhodou okolností som ju spoznala na Rokforte, lebo sa dostala do rovnakej fakulty ako ja. Sme najlepšie priateľky," uškrnula sa.

„Si taká šikovná, Larenthia," zatváril sa tak hrdo.

Nohy sa jej triasli z pohľadu jej otca a pokračovala: „Ublížim jej, skutočne veľmi jej ublížim, ocko a dúfam, že mi v tom pomôžeš. Vlastne už si dosť pomohol."

„Skutočne?"

„Pamätáš si ako si pred rokmi pohryzol chlapca menom Remus Lupin?" spýtala sa ho.

„Isteže, syna toho parchatna Lyalla Lupina, akoby som mohol zabudnúť," posmešne sa uškrnul Fenrir Greyback.

„Moja najlepšia priateľka sa pred pár dňami vydala za Remusa Lupina. A ja im ten krásny svet trocha dosť osladím. Ako sa to hovorí? Pomsta býva sladká?" uškrnula sa Larenthia.

„Si dokonalá dcéra svojho otca," roztvoril náruč.

Neváhala ani sekundu. Pre toto žila – preto, aby sa znova stretla s otcom a preto, aby zničila život ženy, ktorej starý otec môže za to, že bola nasilu vyrvaná z náručia svojho otca. Jediného človeka na tomto svete, ktorého skutočne milovala a obdivovala.

***

1996

„Remusa zadržali," riekol Sirius Zurii, keď sa vrátila domov. „O dva dni mu stanovili spravodlivý súd. Myslím, že za to môže Dumbledore, inak by ho tvoj otec bez milosti hodil do Azkabanu."