What Life Took From Me [HP Fanfiction]

39. Stratiť zábrany

Sirius zatiahol Erin do jednej z muklovských krčiem. Nemal náladu ísť do Šikmej uličky, alebo niekde, kde by ich niekto mohol poznať. Nemal za lubom nič zlé, ale predsa len chcel priťahovať menej pozornosti a aspoň raz za čas sa tváriť, ako bežný človek. Pretože mali kúzla, ale aj tie by vymenil za to, aby sa jeho manželka správala normálne a bola milá na ich deti. Naozaj mu pretiekol už pohár trpezlivosti.

Erin to nijako nekomentovala. Dala si s ním pivo a nechala ho, nech začne. Nebol si istý, či jej to chce všetko povedať. Lenže to nechcel ani dusiť v sebe.

„Nepoznám ju," povedal jej.

„Koho?"

„Svoju ženu," riekol jej, udrel päsťou do stola, na čo sa niekoľko ľudí otočilo, aj keď bola krčma dosť plná. „Nepoznám svoju ženu. Ani za toľko rokov, čo ubehlo, ju nepoznám. Jedno však viem určite, ona ma nemiluje. Stále miluje Remusa."

„Preháňaš," odvetila mu okamžite, ale jej oči hovorili niečo iné.

„Skutočne nepreháňam, Erin," povedal jej smutne. Preglgol a pokračoval: „Ja ju tak veľmi milujem. Vždy som ju miloval, lebo bola krásna a veľmi dobrá. Má tak krásne oči. Vtedy mi stačili otrusinky jej lásky, ale teraz to je už málo. A okrem toho sa správa akoby prišla o rozum. Je krutá, veľmi krutá. K nevinným a aj k vlastným deťom. Nebral som si túto ženu za manželku, ale akosi začínam ma pocit, že som si nebral ani Zuriu, ktorú som poznal na škole. Tá žena má toľko podôb. Všetko ju dokáže ovplyvniť. Každá zlá situácia z nej robí horšiu a horšiu ženu."

„Sirius, neviem, čo ti mám na to povedať. Nepoznám dobre tvoju ženu," vravela Erin, „ak však mám byť úprimná, Zuria, ktorú som poznala na škole, bola úplne iná. Akoby to boli dve rozdielne ženy."

Sirius sa uškrnul, horko sa zasmial a kopol do seba zvyšný obsah piva. Potom vstal, vrátil prázdny pohár na bar a o chvíľku sa vrátil s ďalším pohárom. „Vždy som vedel, že ma nebude úplne milovať. Tušil som to, ale chcel som byť s ňou. Boli sme rodina a fakt som bol šťastný. Možno som si to len myslel, že som, ja neviem..."

„Mrzí ma to," šepla Erin.

„Nemusí, aj tak si za to môžem ja. Nemal som si pred rokmi začínať so ženou, ktorá milovala môjho najlepšieho priateľa a aj tak celé tie zasrané roky čakala na to, kedy ho pustia z väzenia."

„Ty musíš vedieť," povedala smutne.

„Nemyslím si, žeby medzi nimi teraz niečo bolo," povedal jej Sirius úprimne. „Remus nikdy nebol podrazák. To skôr ja. Ja som si vzal jeho ženu a adoptoval si jeho dcérku. Obe som ich miloval..."

„Urobil si iba to, čo si považoval za správne. Dobre, mohol si sa im venovať bez toho, aby si si ju vzal, ale miloval si ju. Myslel si, že to je tak správne," vravela mu.

„Andromeda mi vždy hovorila, že mám hľadať ženu, ktorá ma bude milovať celým svojím srdcom, nie ako Zuria. Vždy si myslela, že ma dostatočne nemiluje. Ale ja som tú lásku cítil. Žili sme si fakt dobre, kým sa to nepokazilo. Neviem, či sa to dá do poriadku."

„Prečo nie? Kvôli deťom hlavne by si to mal urovnať."

„Viem, ale ja ju nemôžem vystáť a to, čo urobila dnes..."

„Čo urobila?"

Sirius jej v krátkosti povedal všetko o Glorii a o tom, ako sa do toho Zuria zamotala a aká krutá a nepríjemná bola k malému dievčatku. Erin na neho vyvaľovala oči, lebo nikdy nepočula o tom, že Constanza Hillová mala dieťa.