What Life Took From Me [HP Fanfiction]

50. Pozvanie na rande

Remus a Tonksová boli celí od farby, ale dokončili maľovanie jeho bytu, chvíľku pred tým ako sa vrátila Gloria a s ňou prišla aj Aveline. Boli na nákupoch v Šikmej uličke a so sebou mali dosť veľa tašiek.

„Jej, to vyzerá super," usmiala sa ako prvá Aveline. „Úplne sa mi to páči, ocko."

„To som rád, miláčik," opätoval jej úsmev. „A tebe, Gloria?"

„Vyzerá to tu krajšie," prikývla aj ona. „Vyzerá to tu ako domov."

Tonksová žmurkla na Remusa a ten sa cítil naozaj šťastne. Presne to z tohto bytu chcel raz vytvoriť. Domov. Pre Aveline, Gloriu, pre seba a preto, čo príde. Bol vďačný Tonksovej, že mu pomohla.

„Budúce leto by ste mohli ísť vybrať nejaký lepší nábytok," napadlo Tonksovej.

„Dobrý nápad," prikývla Aveline.

„A ako dopadli nákupy v Šikmej uličke?" spýtala sa opäť Tonksová.

„Všelijako," odvetila Gloria. „Niektoré obchody boli vybrakované a všade sú plagáty hľadaných smrťožrútov. Vyzerá to tam celkom temne. Okrem obchodu Freda a Georga. Pani Weasleyová je na nervy a myslí si, že ich zabijú v posteliach. Ten obchod je ale veľmi skvelý."

„Je fakt parádny," prikývla Aveline a usmievala sa. „Škoda, že ste nešli s nami. Majú tam všelijaké veci, od výmyslu sveta. Aj elixír lásky, haha."

„Na čo by nám bol elixír lásky?" spýtal sa Remus.

„Ty mi povedz," uškrnula sa na neho a položila tašky na sedačku. „Čo chceš byť do konca života sám?"

„Aveline," zaúpel.

Ona iba mykla plecami a išla sa pozrieť do ďalších izieb. Tonksová sa zatiaľ prútikom zbavila všetkej farby na svojej tvári a oblečení. „Pôjdem," povedala Remusovi. „Sľúbila som mame, že nebudem dlho."

„Ďakujem za pomoc," usmial sa na ňu a pobozkal ju na líce.

„Rado sa stalo," prikývla. „Pozveš ma za to von," dodala a žmurkla na neho.

„Hocikedy," prikývol aj on.

„Ozvem sa," pousmiala sa a potom odišla.

Keď sa Remus otočil, aby šiel skontrolovať dievčatá, obe stáli vo dverách a uškierali sa a neho. „Čo je?" spýtal sa ich.

„Nič, nič," zasmiala sa Aveline, „ty vlastne ten elixír lásky ani nepotrebuješ."

Remus sa na ňu prekvapene pozrel. „Netuším, o čom hovoríš."

„Samozrejme," zasmiala sa. „Prosím ťa, ocko, nie sme slepé a vidíme, že sa niečo deje medzi Tonksovou a tebou. A je to v pohode, veď ju mám rada. Teda nepoznám nikoho, kto by ju nemal rád. Dokonca aj mama ju má rada a pritom vieme, že mama nemá rada veľmi veľa ľudí, však?"

Remus pokrútil hlavou. „Asi ťa sklamem, Aveline, ale medzi mnou a Tonksovou nič nie je. Je to iba kamarátka."

„Ako myslíš," mykla plecami.

„Podľa mňa by ste s Tonksovou boli pekný pár," pridala sa na stranu Aveline aj Gloria.

„Čo vám dali Fred a George v tom obchode?" spýtal sa ich a nadvihol obočie.

„Nič, my len máme oči," vyplazila mu Aveline jazyk.

„Už dosť, vy dve!" vyhrešil ich.