Vykrvácané city

Nezodpovedané otázky

Očakávaný úder neprišiel, odnieslo si to okno za mnou. Periférnym videním som zahliadla Ranianovu rýchlo sa približujúcu ruku, a potom som počula len rozbíjajúce sa sklo za mnou. Skrčila som sa, pri nohách som cítila črepiny skla. Lepšie, ako ležať na zemi, pretože vám niekto dal päsťou. Neudrel ma, rozbil sklo. Chcel ma udrieť, iba si to potom rozmyslel, alebo jeho cieľom bolo od začiatku rozbiť okno ? Aká musí byť jeho sila veľká, ak dokáže jedným šmahom ruky rozbiť trojvrstvové okno ? Ak by zasiahol mňa, mala by som zlomenú sánku, prinajlepšom. Počula som, ako cez precedené zuby vydýchol vzduch. Jeho ruka, ktorou udrel do skla nebola vôbec od krvi, nebolo na nej ani znať, že by si ju zranil. To bude určite tým rýchlym uzdravovaním sa, ktoré majú upíri. Sú nezničiteľní ! Nemám proti nim šancu ! Ale veď, to už viem. Pomaly som zdvihla hlavu a pozrela sa do Ranianovej tváre. V očiach mu hlavnú úlohu hral hnev, päste mal zaťaté, plecia vystreté, hruď napnutú, a lícne kosti sa mu mykali. Bol veľmi naštvaný, bála som sa ho. Striasla som zo seba všetok strach a zadívala sa do Ranianových čierno čiernych očí. Uhol pohľadom, ten mu teraz mieril pri moje nohy, ktoré sa kúpali v črepinách. Bolelo to, ale nedávala som to najavo. Po bokoch chodidiel sa mi malé kúsočky skla zarývali do nôh. Neodvážila som sa pohnúť, namiesto toho pracovali moje ústa.

„Prečo si ma neznásilnil, keď si mohol ? Prečo si ma neudrel ?"

„Keby som mohol, znásilním ťa hneď teraz, a užijem si to viac, ako keď si v bezvedomí." povedal a sledoval moju reakciu. Jeho reči ma už neprekvapovali, zostala som pokojná. Aspoň navonok. Vnútri sa bil strach, nenávisť, a niečo tretie. Niečo, čo nepoznám. Na moju druhú otázku neodpovedal, tak som ju zopakovala znova. Jeho vcelku pokojná tvár sa v sekunde zmenila na diabolskú.

„Prestaň s tým sprostými otázkami ! Mám ťa plné zuby ! Totálne mi lezieš na nervy ! Hádam nechceš, aby som ťa zabil, a ty sa stala upírkou ?! Pretože to sa tiež môže stať !" jeho chrapľavý hlas sa rozlieval po celej izbe, možno i po celom dome. Triasla som sa od strachu, kolená sa mi podlamovali, do chodidiel sa mi zarezávalo viac a viac skla.

„Tak prečo...?" nestihla som dopovedať, jeho tvár bola v tejto chvíli tesne pred mojou. Myslela som, že ma chce pobozkať, ale nie. Iba sa perami obtrel o tie moje a drsne zašepkal, nespúšťajúc oči z mojich.

„Ešte jedna otázka a si mŕtva !" nakoniec sa nahol k môjmu uchu a jemne mi pohryzol lalôčik. V tej chvíli som bola v ohni. Chcela som viac, rozpálila sa vo mne túžba. Tá istá, ktorú som cítila, keď som predstierala, že ho bozkávam dobrovoľne. Túžba po jeho horúcich dotykoch a mentolovom dychu na mojej pokožke, po jeho chrapľavom hlase, keď vzdychal moje meno. Bola som na posmech, pretože som túžila po dotykoch chlapca, ktorého nenávidím, a navyše je to vrah mojich rodičov ! Asi som sa už načisto zbláznila ! Nie, nie je možné, aby som po ňom túžila. Nič k nemu necítim, žiadne hlbšie city, túžim po ňom iba fyzicky. Možnože to nie som ja, kto to spôsobuje, možnože...majú upíri schopnosť dostať sa do mojej mysle ? Ak aj áno, určite to robí Ranian. Dostal sa do mojej mysle a on spôsobuje, že po ňom túžim. Viem, že ho rozčuľovalo, keď som mu priznala, že ma nevzrušuje. Preto to urobil, preto to robí. A ja sa nedokážem brániť. Alebo dokážem ? Nepustím ho k sebe, už sa ma ani nedotkne. Viem, čo to vo mne spôsobuje, a vtedy strácam rozum. Neviem čo robím, a mohlo by to skončiť zle. Možno by som si to užila, ale potom by som to ľutovala, nenávidela by som sama seba. Tak dosť, už na to nebudem myslieť ! Silno som privrela viečka. Na uchu som pocítila jeho úškrn, presne vedel, čo to so mnou robí. On mi to tak v mozgu totiž nastavil ! Zdá sa mu to férové?! Mne teda nie... Odtiahol sa, a tak ma sklamal. Och, nie ! Nesklamal ma ! Potešilo ma, keď som nemusela cítiť jeho dotyky. Prečo klameš samu seba ?! Otravovalo ma podvedomie a jeho stupídne otázky. Nechala som to tak a plne sa sústredila na Raniana. Odstúpil odo mňa, zapozeral sa na miesto, kde som rukou nedržala prikrývku, a tak bolo vidieť kúsok mojej pokožky na bruchu. Pozrela som tým smerom, a rýchlo sa prikryla. Pre moje aj jeho bezpečie. Chodím po kraji útesu a snažím sa nespadnúť. Je to veľmi náročné. Sklonila som hlavu a s červenými lícami sa zapozerala na moje nohy. Chodidlá som mala doráňané, bola tam aj krv. Ach, to budú zase zranenia. Ranian uvidel, ako sa pozerám po mojich nohách a podišiel bližšie. Zohol sa a jeho ruky sa mi ovinuli okolo pásu.