Vykrvácané city

Potomok (RANIAN)

„Nevrátila sa." boli slová, s ktorými som privítal Daverisa. Hrozne mi liezol na nervy. Doteraz sa o Davínu vôbec nezaujímal, stačila mu tá jedna noc s ňou. Nezáležalo mi na tom, ale jeho som nemal nikdy rád a zakaždým, keď som mal aspoň akú-takú možnosť mať na moju nenávisť dôvod, cítil som sa lepšie. Neviem, prečo to tak bolo, ale bolo to tak. Daveris bol omnoho starší a silnejší, ale moja odvaha bola väčšia.

„Neprišiel som kvôli tomu, ale dobre." povedal bez akejkoľvek emócie, napravil si čierne sako a vošiel dnu. Zabuchol som dvere a vybral som sa za ním do obývačky.

„Tak prečo si prišiel ? Ak hľadáš Lianine, tak tá tu nie je." podpichol som ho, pretože som vedel, že sa mu nepáči, že jeho sestra spáva s mojím bratom.

„Zavolaj Dylana. Je potrebné, aby ste tu boli obaja." vyslovil a moju narážku úplne odignoroval. Bože, to je snob.

„Neviem, kde je." ľahostajne som sa posadil na pohovku. Na Daverisovej tvári som videl, že stráca trpezlivosť.

„Tak ho zožeň." prepichol ma pohľadom. Ešte chvíľu a možno ma zabije. Uchechtol som sa nad touto myšlienkou a chvíľu som si myslel, že by to bola obrovská úľava, zistiť, že zomieram a nie je predo mnou ďalších dvesto rokov.

„Vieš, Daveris, nemôže byť..."

„Ranian, radím ti, aby si sa okamžite prestal správať ako rozmaznané unudené decko a zohnal Dylana, je to vážne !" zahriakol ma, ale hlas nezvýšil. Kurva, naozaj som sa v poslednej dobre správal ako fagan, ale čo už, mal som na to náladu. Pozviechal som sa z miesta a v tej chvíli sa v obývačke objavil brat.

„No tak, Daveris, veď vieš aký je Ranian," Dylan prišiel k stolíku s alkoholom a do troch pohárov nalial vodku s ľadom, „tak prečo je také dôležité, aby sme tu boli obaja ? Čo sa deje ?"

„Na zdravie." vypil svoju vodku Daveris. Naznačili sme mu štrngnutie a obrátili obsah pohárov do seba. Vodka mi príjemne zohriala hrdlo a ľad mi ochladil myseľ. S unudenou tvárou som hľadel na Daverisa a čakal, s akou novinkou prikvitol. Obišiel kreslo, za ktorým doteraz stál a sadol si doňho. S neprehnanou eleganciou si prehodil nohu cez nohu a s pravou rukou sa hral s nitkami, ktoré trčali z rukoväte kresla. Nakoniec si popravil veľký zlatý prsteň na prostredníku a spojil ruky.

„Vo vedľajšom meste našli štyroch mŕtvych ľudí. Každého na inom mieste." oznámil.

„No a ? Čo s tým máme my ? V susedstve sme neboli za posledný mesiac ani raz." nezaujato som konštatoval.

„Viem, vedel by som, ak by ste tam boli, ale nejde o to. Vy by ste tie telá nenechali na miestach, kde na nich ľudia narazia na druhý deň ráno." znovu sa hral s nitkami na kresle. Akoby ho ani nezaujímala naša reakcia. Vlastne tu ani nebol kvôli našej reakcii, ale kvôli informáciám.

„A vieš určite, že to bol niekto z nás ?" spýtal sa Dylan. Daveris naňho pozrel pohľadom, ktorý vravel, nech jeho slová nikto nespochybňuje.

„Áno," aj tak odpovedal na tú zbytočnú otázku, pretože ak by to nebol niekto z upírov, Daveris by sa neunúval prísť do nášho domu, „telá sa našli zohavené. A všetky štyri bez kvapky krvi. Čistá práca, takže začiatočník to nebude."

„Takže vie, čo robí." doplnil som.

„Áno, a toho sa obávam. Totižto, tento upír už stihol zabiť ešte piatu obeť. Tiež upíra."

„Ibaže to sa nestalo prvýkrát..." mykol plecami Dylan. Neviem, čoho sa Daveris tak obával, veď nič zvláštne nebolo na tom, že upír zabil iného. Asi sa nepohodli. Jediné, čo pre nás nebolo dobré bol fakt, že obete sa našli mŕtve na druhý deň a úplne bez krvi. Ľudia sú hlúpi, nebudú chcieť veriť, že niečo ako upíri existuje, ale aj tak je to pre nás nebezpečné. Vždy sa nájde pár jedincov, ktorí sa v tom začnú vŕtať a vyhľadávať nás. Možnože polícia nebude chcieť robiť zbytočnú paniku a nájdu spôsob, ako ľudí presvedčiť, že nič zvláštne na tých vraždách nie je.

„Nebolo by na tom nič zvláštne, keby tento upír nezabil toho druhého ako obyčajného smrteľníka, človeka." nastalo ticho.

„Takže vravíš, že..." po pár minútach som sa prvý rozhodol zaťať do čerstvého.

„Presne tak. Tento upír, ktorý sa zrazu zjavil v sebe nosí tú najhoršiu zbraň pre náš druh. Samotný jed pre upírov. Jeho pohryznutie ťa môže stáť smrť. Aj mňa a to som jeden z najstarších predkov." Daveris vyslovil nahlas to, čo sme už všetci aj tak tušili.

„Tak predsa to nie je nemožné." čudoval sa Dylan.

„Nie, nie je, pred mnohými rokmi som o takomto prípade upíra už počul. Volajú ho Potomok Ale to už je jedno storočie dozadu. Len som nečakal, že ďalší sa objaví tak rýchlo a rovno tu blízko, nám pod nosom." Daveris si pošúchal mierne strnisko na brade.

„Čo budeme robiť ?" spýtal som sa ho.

„Preto som prišiel. Aspoň sa nebudete nudiť a budete konečne užitoční." postavil sa a zberal sa na odchod. Zaťal som sánku a mal som sto chutí udrieť toho namysleného elegána.

„Aha, takže my sa máme postarať o toho upíra, ktorý nás určite zabije, ak sa mu postavíme do cesty." prehodil som, len tak mimochodom, akoby to bola maličkosť.

„Vlastne áno," nadvihol jeden kútik, „ale vy to zvládnete, inak by som za vami neprišiel." potľapkal po pleci Dylana, okolo ktorého práve prechádzal.

„A ako podľa teba, sa ho máme zbaviť ?" zakričal som za ním ešte.

„To už nechám na vás, snáď niečo vymyslíte." kývol rukou na pozdrav a už ho nebolo.

„Naozaj super. Ale čo už, rád sa nechám zabiť pre tohto snoba." poznamenal som sarkasticky.

„Aj ja." zasmial sa Dylan a spravil to, čo som v tej chvíli potreboval. Nalial mi dvojitú vodku a podal mi ju. Potom odišiel a nechal ma topiť sa v alkohole a myšlienkach. Nevedel som, čo si mám o tom celom myslieť. Možno je to takto dobre, aspoň sa nebudem celé dni len motať po dome a opíjať sa. A možno sa všetko vyrieši tým, že nájdeme Potomka, budeme sa ho s Dylanom snažiť zbaviť, no ale sa nám to nepodarí, pretože je to nemožné, ten nás zabije a viac ma žiadna z týchto sračiek nezastihne. Mal som v hlave hmlu, nevedel som normálne uvažovať. Davína tu nebola, nevrátila sa a ja som si nemal na kom vybíjať zlosť. Odrazu som mal nesmiernu chuť ubližovať.

„Idem sa najesť." zakričal som cez celý dom na Dylana, aby ma nehľadal, ak ma bude potrebovať a vybral som sa do najbližšieho lesa, kam ľudia chodia radi kempovať.