Vykrvácané city

Neznesiteľný pocit

Moje inštinkty mi vraveli krič a nič sa ti nestane.

Dylan mi rýchlo priložil dlaň na ústa, aby som prestala. Chvíľu som mu ešte kričala do ruky, ale potom som prestala. Keď sa presvedčil, že viac nebudem kričať, odsunul ruku nabok. Posadila som sa a zaťala zuby. Na bruchu ma čosi štípalo. Zodvihla som mikinu a pozrela sa na doráňané brucho. Mala som na ňom podliatiny a malé bodky zaschnuté krvou. V hlave sa mi blysol obraz Ranianovej nahnevanej tváre, keď mi nechty zarýval pod kožu. Skrčila som čelo a natiahla si sveter cez brucho. Spomenula som si, ako mi niečo prasklo na hlave. Chytila som si temeno hlavy, ale s úľavou som zistila, že nebola rozbitá, iba silno udretá. Ale videla som krv, keď sa to stalo... Striaslo ma od zimy. Až teraz som si uvedomila, že som bola kompletne oblečená. Odokryla som sa. Tepláky. Vedela som však, že na sebe nemám podprsenku a dokonca ani nohavičky. Podozrivo som sa pozrela na Dylana.

„Nemohol som ťa nechať v mokrom," rozhodil rukami, „nepozeral som sa." Nadvihla som obočie, ale pochybovala som, že hovorí pravdu. Niečo na jeho rozprávaní ma však presvedčilo, že by mi neklamal v takej chúlostivej záležitosti. Možno novovzniknutý inštinkt, ktorý sa naučil môj mozog rozoznávať, aby som aspoň trochu ľahšie vedela rozpoznať sen od reality a pravdu od klamstva. Síce som ho nepoznala, ale verila som mu. Aspoň trochu. A aj to bolo niečo, jeden záchytný bod. Tak predsa nie je taký nemravný, ako sa javí.

„Dobre." prikývla som. Hlavou mi leteli všetky udalosti predtým, ako som stratila vedomie. Ranian ma donútil vyzliecť sa, až na jeden kus oblečenia. Potom sa nahneval, lebo som mu odporovala. Potom ma sotil do sprchového kútu a pustil na mňa prúd ľadovej vody. Odišiel. A prebrala som sa až teraz.

„Čo sa stalo ? V tej kúpeľni ?" Dylan si sadol na koniec postele, tam, kde končili moje nohy. Pritiahla som si ich trochu k sebe, pôsobilo to ako dojem nedôverčivosti. To, že som mu verila neznamenalo, že som mu dôverovala. Musí vedieť, že sa ku mne nemá približovať. Aj keď mi zachránil život. Život, v ktorom nie som upír. Môžem mu povedať, čo sa naozaj stalo ? Ranian by ma zabil, ak by som to povedala. A mal by veľký problém s Daverisom. Stojí mi to za to ? Viem, že ak teraz poviem pravdu, už nikdy nebudem mať od Raniana pokoj. To, čo sa stalo, sa nikto nesmie dozvedieť. A povedať Dylanovi, že jeho úchylný brat ma donútil vyzliecť sa pred ním, by bolo ponižujúce pre moje odhodlanejšie ja.

„Sprchovala som sa." prehltla som. Prosím, nech tomu uverí !

„Hodinu ?" presvedčoval sa.

„Hodinu ?" neveriacky som sa opýtala. Tak na toto mi neskočí...

„No, podľa mojich nepresných výpočtov, Ranian odišiel asi pred hodinou. A povedal, že sa sprchuješ. A asi pred polhodinou som ťa z tej sprchy vyniesol v takomto stave. Čo sa stalo ?" opýtal sa znova. Takže mi na to neskočil. Ranian mu povedal, že sa sprchujem ? Povedal to, lebo vedel, že Dylana bude lákať myšlienka, že som sama, nahá a bezbranná v kúpeľni, vlastne v celom dome. Lenže som bola v bezvedomí. Bol jeho plán taký, že to povedal iba preto, aby za mnou zašiel, pretože jeho chúťky na čerstvú teplú krv by boli väčšie ako zákaz, ktorý im dal Daveris, a našiel by ma oveľa skôr, takže by som teraz nebola podchladená ? Chcel, aby ma Dylan včas zachránil ? Pretože podľa toho, čo mi tu Dylan rozprával, som tam ležala pod studenou sprchou približne hodinu. Nečudujem sa, že mi je ešte zima. Pošúchala som si ramená.

„Ja...ne-neviem. As-si som sa šmykla a spadla. Áno, spadla som. Nedávala som si pozor, som nešikovná..." snažila som sa zakryť svoje klamstvá rýchlym rozprávaním.

„Spadla si ?" pýtal sa, akoby som mu to teraz nepovedala. Prikývla som, viackrát.

„Tak teda, ak je pravda, čo hovoríš, ako si prišla k tomu ?" kývol hlavou k môjmu bruchu. Nemôžem mu povedať, že som si to urobila sama. To by spochybnil aj klamstvo, ktoré som mu teraz rozprávala a zistil by, že to všetko je Ranianova vina.