Zlé načasovanie

1.8K 147 14
                                    

Prebudilo ma ostré svetlo. Ospalo som sa otočila na druhú stranu, aby som sa tak zbavila vychádzajúceho slnka za oknami. Nemôže niekto zatiahnuť závesy ? Vzdychla som a prehodila si prikrývku cez hlavu. Potom ma to zasiahlo ako úder od Raniana. Panebože ! Rýchlo som sa posadila na posteli a obzerala sa dokola. Daverisova spálňa, ako som predpokladala, sa po včerajšej noci nijak nezmenila, no jediný kto v nej chýbal bol Daveris. Načiahla som sa za ručičkovými hodinkami, ktoré si musel dať včera dole Daveris. Boli ťažké, samozrejme zlaté. Zaostrila som zrak. Štvrť na deväť. Chytila som sa za čelo a premýšľala, čo teraz. Ako sa dostanem domov ? Ako vysvetlím bratom, že som bola celú noc preč ? Mám klamať alebo povedať radšej pravdu ? Nebáli sa o mňa ? Hľadali ma alebo im Daveris povedal, že som tu ? Toľko otázok, a mne išla prasknúť hlava. Bolela ma, no včera som nevypila poriadne ani dva poháriky jemného šampanského. Zase a zase som si v hlave prehrávala včerajšiu vzrušujúcu noc. Usmiala som sa, no úsmev ma prešiel, ako som sa dostala k momentu, keď mi Daveris naznačil, že nejde o žiadne city len nezáväzný sex. Možno to tak nemyslel, prehovárala som sa, no vedela som, že pravda je niekde inde. Chcelo sa mi plakať a kričať, nadávať. No v kútiku duše som akosi cítila, že to bola moja pomsta. Aj keď sa možno o nej Ranian nedozvie, lebo sa mu to budem báť povedať. Bolo to, akoby som sa trochu očistila od všetkého zlého a prvýkrát po dlhej dobe som cítila, že to bolo len a len moje rozhodnutie. Nikto iný do toho nezasahoval. Je mi jasné, že ak by to nechcel Daveris, nič z toho by sa nestalo, ale chcel a ja som mu dovolila, aby so mnou robil veci, ktoré ešte nikto predtým. Mala som pred Ranianom navrch, kedykoľvek mu to môžem šplechnúť rovno do očí. Už len počkať si na tú správnu chvíľu. Pretrela som si oči, keď sa vtom otvorili dvere.

„Je na čase ísť, mám ešte nejakú prácu, ale možno ťa prídem potom ešte pozrieť." žmurkol na mňa zvodne Daveris. Musela som sa naňho usmiať. Bol taký očarujúci, že som z neho nemohla spustiť zrak. Mal čierne nohavice, čiernu košeľu, na nohách lakovky a na ľavej ruke dva veľké prstene. Potom uvidel svoje zlaté hodinky, ktoré som ešte stále držala v ruke a zobral si ich.

„Dobre, len sa oblečiem." zabalila som sa do prikrývky, stále nahá, a zošuchla sa z postele. Daveris mi nevenoval pozornosť. Pustila som na zem prikrývku a zohla sa po šaty. Aj tak ma už videl nahú, pomyslela som si. Počula som, ako Daveris za mnou cukol. Prehltla som v očakávaní, čo sa bude diať. Nič. Rýchlo som na seba natiahla tie obrovské šaty a potom som si obliekla nohavičky. Keďže podprsenka bola súčasťou šiat, nemala som tak veľa práce s obliekaním, čo bola výhoda aj včera večer. Ibaže na večierku som bola dlhšie nahá ako oblečená. Zasmiala som sa pre seba a otočila sa, že môžeme ísť. Lenže Daverisovi sa do odchodu akosi nechcelo. Podišiel ku mne a pobozkal ma. Privrela som viečka a vychutnávala si jeho pery na mojich. No potom sa to zvrtlo. Začal ma obchytkávať, nevedel sa ma nabažiť, presne tak, ako ja včera. Jeho dotyky boli príjemné, nechala som sa opäť zviesť k posteli. Hodil ma na ňu, až mi poskočila hlava a naklonil sa nado mňa. Zase ten istý scenár. Vyhrnul mi šaty. Potom som pocítila ten dobre známy tlak. Zavrela som oči, nech to vnímam intenzívnejšie. Akonáhle som tak urobila, zjavila sa predo mnou tvár. Videla som tie oči. Boli plné hnevu, znechutenia, výčitiek a nepochopenia. Zhlboka som sa nadýchla, čo bral Daveris ako pochvalu. Otvorila som oči a opäť ich zatvorila. Zase tá tvár, ten vyčítavý pohľad, akoby sa pýtal, čo to robím.

„Ranian." vzdychla som. Zrazu sa odtiahol. Zmätene som sa pozviechala a uvedomila si, čo som povedala. V Daverisovich očiach blčal oheň. Preboha, čo som to... Prikryla som si ústa rukami a rýchlo zoskočila z postele. Natiahla si nohavičky a pozrela na prekvapeného Daverisa.

„Prepáč ,ja... neviem čo to..." jachtala som. Chcela som sa ho dotknúť, no zastavil ma. Chytil ma za lakte a pozrel mi do očí.

„Vedel som, že s ním niečo máš, jednoducho som to cítil ! Teraz si mi to len potvrdila !" zachrapčal. Nemo som naňho hľadela. On si myslí, že mám pomer s Ranianom ?!

Vykrvácané cityWhere stories live. Discover now