The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

1.

Bože.. To je zas vonku počasie.. To tu musí každý deň pršať? Katastrofa..,,Rosy!" Zakričala som na o rok mladšiu sestru. Vôbec sa nepodobáme, keďže mám ryšavé vlasy a ona čierne.. Ja som po mame a ona zas po otcovi.. Je to pekne zamotané. A to nehovorím o našich očiach. Sme jednoducho úplne rozdielne.,,Rose Pohni si! Meškáme do školy!" Chodíme na tú istú školu, ibaže ona je druháčka a ja tretiačka. A momentálne kvôli nej zas meškáme.

To je teda otrava. Jade ma znova naháňa. Ako keby nestačilo, že som sa nestihla   naraňajkovať. Ešte aj musím utekať. Ešte, že dnes tak pekne prší. Ráno to vyzeralo na slnečný deň. Ale našťastie som trochu dopomohla k tomu aby bolo vonku krásne. Teda pre mňa. Ostatný ľudia sa skrývali pod pestré dáždniky. Dokonca aj Jade. Mňa prinútila vziať si jeden tiež. Vôbec nevie pochopiť, že ja sa pred dažďom neskrývam. Ale čo už, také sú pozitívne sestry. Starostlivé s veľkým úsmevom na tvári.

Konečne sa sem dovliekla. Hrozné toto.,,Čo si tam preboha robila?" Pokrútila som nad ňou hlavou.,,Poďme" Schmatla som ju za ruku a ponáhľali sme sa do školy. Držať jednou rukou dáždnik a druhou sestru je vážne skvelé.

,,Viem chodiť aj sama," nahnevane som podotkla. Zase ma vláči po ulici, ako keby som nevedela chodiť aj sama. ,,Ja nepotrebujem aby si ma držala," sťažovala som sa. Moje poznámky však ignorovala a stále ma držala.

Už som jej nemienila ani odpovedať. Vždy sa sťažuje. Musí pochopiť, že mám o ňu starosť. Dovliekla som ju až pred triedu. Konečne.,,Tak.. Stretneme sa po škole.. A dávaj si pozor, prosím ťa." Silno som ju objala.

Prevrátila som očami a rýchlo zmizla. Chodiť do školy je pre mňa katastrofa. Náš otec je tu učiteľ, sestra ma sleduje pomaly na každom kroku a vždy sa usmieva. Bože. Ako mi ten jej úsmev lezie na nervy. A akoby toho nebolo málo, všetci mi tu hovoria bosorka. Tým, že som osamelá a nerada sa stýkam s ostatnými, považujú má za čudáčku.

Do školy som prišiel prekvapivo na čas. Moje raňajky sa príliš málo bránili. Preto som ju zabil hneď. Hm... Ale chutila dobre. Aspoň to, keď už žiadna zábava. V triede som si sadol samozrejme dozadu, keďže mám túto školu pekne povedané, v ťahu. Ľudia, ľudia... Všade samí ľudia. Ach.. Aspoň že mám dosť potravy. Moju pozornosť upútala ryšavovláska, ktorá práve prišla do triedy. Najhorší človek školy. Toľkokrát som si predstavoval jej smrť. Ako ju trápim, mučím a nakoniec zabijem. Nádherná
predstava.

Sadla som si na miesto. Aj keď sú tu ľudia, ktorých nemám rada, je tu celkom fajn. Aj keď väčšinou celé hodiny pozerám von oknom a rozmýšľam. Spolužiakov mám normálnych.. Teda.. Prevažne.. Hneď v lavici zamnou sedí jeden najhorší študent školy. Problémový a zaplietol sa do veľa bitiek. Myslím, že sa volá Warren.. Nevadil by mi.. Dokiaľ by sa mu nepáčila moja "malá" sestra...

Veľmi rád ju provokujem. Najlepšie je to cez jej sestru, ktorá nevyzerá najhoršie, takže to nie je pre mňa až také utrpenie.

Vošla som do svojej triedy. Ako vždy som sedela ticho a sústredila sa na učivo. Učiteľka McGreif je skvelá. Nevyvoláva ma a tvári sa akoby som neexistovala. Preto ju zbožňujem. Predomnou sedela blondínka s ružovými šatami. Lívia. Jedna z troch najhorších ľudí na škole. Myslí si o sebe, že je dokonalá. Má svoju partiu s ktorou ,,vládnu škole" a snaží sa ma šikanovať. Zatiaľ sa jej to však nepodarilo. Vždy som urobila niečo preto, aby prestala alebo ju strápnila. Ani včera keby do mňa nezačala hučať niečo o čarodejnici by nemusela skončiť s mokrými nohavicami. Vyzerala ako pocikaná. Preto na mňa dnes hádzala cez hodinu vyčítavé a vraždiace pohľady. Ja som ju, ale ignorovala. A to ju hnevalo ešte viac. Tak jej treba.

Jade sedela pred mnou a snažila sa ma ignorovať. Hah! To ale nebude jednoduché. Učitelia si už zvykli, ignorovať ma. Preto som si spieval, no tak, aby ma počula Jade. Výšky som spieval tak, že som sa k nej nahol. Mala dlhé ryšavé vlasy, ktoré mala na mojej lavici. Vzal som centrafixu a začal maľovať. Jej ryšavé vlasy boli na konci čierne. Môžem byť kaderníkom. Hmm... Niekde by som tu mal aj nožnice. Ale kde? Viem, že je to detinské, ale je mi to fuk. Baví ma robiť jej zle. Nemôžem sa dočkať, kedy skončíme školu. Potom ju budem môcť zabiť. Ale teraz... Keď je moja spolužiačka... Bohužiaľ to nejde. Jej vlasy už boli čierne do polovice. Nič si nevšimla. Vôbec nič. Mal som čo robiť, aby som sa nezadrhol smiechom.

Mračila som sa. Niečo sa mi nezdalo. Otočila som sa a skoro som zinfarkovala. Na jeho lavici boli moje vlasy. Ibaže boli viditeľné z môjho pohľadu ako čierne. Zalapala som po dychu. Moje vlasy sú nakonci čierne!! Čierne! Bola som tak naštvaná, že som nevedela, či mám vybuchnúť, alebo si zahryznúť do jazyka. On sa na mňa uškŕňal a k tomu mi ešte zamával s čiernou centrofixkou v ruke. Ja. Ho. Zabijem! Dýchaj. Len dýchaj! Takto sa nesmiem pohybovať po škole. Neudržala som sa. Otočila som sa k nemu úplne a zadívala sa mu do zelených oči, ako z pekla.,,Čo si si to dovolil?" Zavrčala som cez zuby.,,Si snáď nejak narušený? Koľko máš rokov, 4? Idiot!" Bola som tak vytočená.

"Prosím ťa, mala by si mi ďakovať. Teraz vyzeráš aspoň trocha lepšie. No stále to nie je ono. Otoč sa, nech to môžem dokončiť." Uškrnul som sa.

Povzdychla som si a pokrútila nad ním hlavou.,,Prečo? Máš rád čiernu, kvôli Rose, že? Lebo si do nej buchnutý? Och.. Ale vieš.. Nemôžeš si z každej baby spraviť čiernovlásku" Uškrnula som sa.

Zasmial som sa. "Neboj, teba nebudem chcieť ani keby si bola posledná na zemi. Teda... Teba nebude chcieť nikto, no nie? Tvoja sestra je krajšia, múdrejšia, milšia, príjemnejšia.... O chvíľu zvoní, takže ďalej menovať nebudem." Uškrnul som sa.

,,Je mi jedno, čo si kto o mne myslí!" Pretočila som očami.,,Ty niesi tiež bohvieký krásavec.. A ako ja vždy hovorím.. Najprv sa pozri na seba a potom súď druhých" Žmurkla som naňho.