The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

22.

Tak toto ma dorazilo. Akoby tu niekto zrazu vzal všetok kyslík a ja som sa nedokázal nadýchnuť. Ona to vedela. Klamala mi. Že ja využívam ju?! To ona je tá, čo to robí.

,,Ale veď to..." Nedopovedala som. ,,Pane bože! Ale to je strašné. Veď predsa on... A mama to..." nevládala som hovoriť.

Len dýchaj. Nesmiem stratiť zdravú myseľ.

,,Ja.. Viem.. Ja som nevedela, že by toho boli schopní" Sadla som si na posteľ.,,A predstav si k tomu, že by som to povedala Warrenovi.. Ako by sa tváril? Veď by ma nechal tak"

Už som to nemohol počúvať. Odišiel som. Ranilo ma to. Klamala mi. Možno by som to predýchal, keby mi neklamala.

Len dúfam, že zajtra v škole s ním budem v pohode. Keďže dnes len tak odišiel..

Musel som odísť niekam preč. Ďaleko. Toto už bolo priveľa.

,,Jade ja chcela by som ti niečo povedať. Dozvedeli sme sa o otcovi. Je načase aby som ti povedala celú pravdu o rodine z maminej strany" povedala som.

Prekvapene som na ňu pozrela.,,Ok.. Aj tak už toho bolo na mňa dosť.. Kľudne pokračuj"

,,Mamina mama, teda naša babka bola čarodejnica. Vzala si za muža čarodeja. Mali dve deti. Prvé zomrelo pri narodení. A to druhé sa narodilo bez mágie. To druhé bola naša mama. Nikdy jej nepovedali, že mala mať brata aby ju neranili. Taktiež jej ani nepovedali, že vedia čarovať. U nej sa totiž mágia vôbec neprejavila. Urobili aj taký test. Podľa neho sa dá zistiť, či sa u daného človeka mágia zatiaľ neprejavila alebo ju nemá. Mama ju nemala. Potom si vzala otca. Babka a dedo si mysleli, že je to obyčajný človek a na to, že v ich rodine bude mať ešte niekto mágiu môžu zabudnúť," povedala som. Zostala som chvíľu ticho aby mohla Jade vstrebať prvú časť príbehu.

,,Pokračuj" Bola som nedočkavá a sledovala ju s vyvalenými očami.

Doširoka som sa usmiala. ,,Nepôjdeme sa najesť?" opýtala som sa, len aby som zdržiavala.

,,Môžme.. Ako chceš byť upečená?" Zdvihla som obočie.

,,Si si istá, že mám pokračovať?"

,,Si si istá, že nechceš byť na smotane?"

Prevrátila som očami. ,,Niekedy si nebola taká agresívna," poznamenala som.

,,Bola.. Už hovor" Pretočila som očami.

,,Tak dobre. Mame sa narodili tri deti. Prvé zomrelo. Druhé si ty a ja tretie. To že náš brat zomrel hlboko zasiahlo oboch našich rodičov. Len babka a dedo vedeli, že to bude asi v rodine, keďže sa to stalo aj im. Stále však mame o jej mŕtvom súrodencovi nepovedali. Presne ako ona nám. Ja som sa to dozvedela až od babky. A keď sa to tak vezme, tak ako bábätká sme mali oblečenie v chlapčenskom štýle. Je to na fotkách. Všimla si si to niekedy?"

Prikývla som.,,Takže sme mali brata? Bože.." Chytila som sa za srdce.. Aké by to mohlo byť, kebyže máme brata?

,,Môžem pokračovať, či ti mám dať chvíľu?" nesmelo som sa opýtala. Vyzerala rozrušene.

,,To má ešte pokračovanie?.. No pokračuj" Povzdychla som si.

,,Takže. Ako sme vyrastali, vyzerali sme ako normálna rodinka. Dá sa povedať. Ale okolo trinástich rokov sa okolo mňa začali diať čudné veci. Tebe som to nechcela povedať. Ako nič v zlom, ale nedôverovala som ti. Otec by sa mi určite vysmial a tak som išla za mamou. Boli sme vtedy u babky. Povedala som jej, že okolo mňa voda tancuje. Mama si iba poklepkala prstom po čele a odišla. Počula to však babka. V tej dobe už žila sama, lebo dedo zomrel. Začala ma priúčať mágii a povedala mi to, čo ja tebe doteraz. Raz urobila ten test čo mame aj na tebe. Ale ukázalo sa, že si bez mágie. S babkou som si rozumela a chodila k nej častejšie ako ty. Keď zomrela, veľmi ma to vzalo. Myslela som si, že mi praskne srdce. Mala som ju najradšej z rodiny. Ona jediná má vždy chápala. Ako nič v zlom proti tebe," pozrela som na Jade.

,,Chápem" Objala som ju. Postupne som to všetko spracovala. Neviem prečo, ale nebolo to ťažké. Dnešok bol pre mňa ako špecializovaný na vyťaženie mojej mysle, takže sa mi to aj celkom rýchlo spracovalo. Ale aj po tomto som mala hlavu plnú Warrena.

,,Ale to nie je koniec," pozrela som na ňu.

,,V pohode pokračuj.. Už ma nič neprekvapí" Pustila som ju.

,,Teraz to nebude nič také zložité. Práveže teraz to bude skôr nudné. V tom období, kedy zomrela, som začala ovládať búrku. Robila som ich často. Chcela som aby keď trpím ja, trpeli všetci. Teraz už viem, že je to poriadna hlúposť. Ale vredy mi to tak neprišlo. Zvykla som si na zvuk kvapiek a odvtedy vždy keď je mi smutno, snažím sa dažďom rozveseliť. Tebe som o kúzlach nehovorila, pretože si žiadnu moc nemala a ja som ťa nechcela ohroziť. Potom ti, ale dal Warren časť mojej. Odvtedy mi občas býva zle, mávam záchvaty krutosti. Ako vtedy s Líviou. Chcela som aby zomrela. A to, že ju Warren nezabil ma mrzelo. Ale teraz, keď už vieme, že náš otec je alebo skôr bol lovec upírov je všetko jasné. Ty si sa nenarodila bez mágie lebo si divná ako mama. Teda nechcem vás dve uraziť, ale tak sme to s babkou brali. Ty si sa narodila bez kúziel, lebo si ako otec. Vzhľad si získala po mame, ale tvoje schopnosti sú po otcovej strane. Ja mám zase vzhľad po ňom, ale schopnosti z maminej strany. Všetko do seba zapadá. Len sa bojím o tvoje prvorodené dieťa. Nechcem aby ti umrelo," zosmutnela som.

Sklonila som hlavu.,,To vážne všetko vysvetľuje.. A keby som mala.. Ani ja nechcem.. No aj tak si myslím, že sa to nestane.. Som predsa z časti po otcovi.. On nieje ako babka a dedko.. Oni boli obaja čarodejníci. Mama a otec nie.. Navyše.. Ani mama nemala mágiu ani otec.. Pravdepodobnosť, že sa to stane je nulová.. Skôr sa obávam o moje deti.. Tým by sa to mohlo stať. Pretože to ide po generáciach.. Ale keby.. Ja stále niesom čarodejnica...som len dievča s mágiou.. Človek"  a keby náhodou niečo, tak by som to dieťa mala pravdepodobne s upírom.. Bože! Načo to myslím.. Musela som sa v hlave prefackať, aby som sa spamätala.,,Uhm... A to už je všetko?" Pozrela som na ňu.

,,Jade môžeš sa brániť ako chceš, ale pravde neutečieš. Si čarodejnica. Warren ju z teba urobil. Ver mi. Pred pravdou sa nedá ujsť. Už som to skúšala" dokončila som tichšie.

,,Aj keby.. Mojim deťom sa to isto nestane.. Musia byť obaja čarodejníci.. Ja nechodím s čarodejom" Pretočila som očami.

,,To nie je pravda. Mama bola človek a otec lovec. Ale aj ja verím v opak. Budeš mať určite krásne deti. Dúfam, že ich niekedy uvidím," zarazila som sa. Tú poslednú vetu som nechcela povedať nahlas.

Zamračila som sa.,,Prečo by si nemala?!"

Bol som zničený a hladný. Neovládol som sa. Išiel som do ulíc loviť.

Rosy mi všetko povedala.. Mala som chuť jej všetko vykričať. Vraj mne a Warrenovi nechce brániť v ceste... Pff.. Jasné.. Trochu som ju upokojila a porozprávala sa s ňou.. Už na to snáď nemá rovnaký názor.. Išli sme spať.. Bolo mi ľúto Warrena, že odišiel, preto hneď na ďalší deň som za ním išla do školy. Sadla som si k nemu.