The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

17.

,,Warren? Mám trochu blbé otázky" Pozrela som mu do očí.

Pousmial som sa. "Pýtaj sa."

,,Ako ty z pohľadu upíra vnímaš život? Ľudí?" Zahryzla som si do pery.

"Rokmi sa to menilo. Nenávidím ľudí. No teba ale nie. Vieš, to ľudia mi vzali rodinu a hm... Je ťažké ovládať sa v miestnosti plnej ľudí. Je to kopa krvi. Teplej a voňavej. Čím je bližšie pri mne, tým ťažšie to je. Mám čo robiť, aby som neukázal moje červené oči. A najhoršie je, keď som s tebou. Ty si pre mňa iná. Tvoja krv... Dal by som všetko za to, aby som ju mal. No keď si uvedomím, že si to ty, tak sa ovláda oveľa jednoduchšie. Neublížil by som ti. Nikdy a nijako." Pohladil som ju po tvári a pousmial som sa.

Ztažka som preglgla.,,A-ha"

"Ešte nejaká otázka?" Opýtal som sa.

,,Uhm... Asi.. Asi nie" Zamračila som sa a pozrela dole.,,No.. No vlastne.. Áno" Zamyslela som sa.,,Prečo si mi v tej škole robil zle? Mohol si byť priateľský.. Vychádzali by sme spolu.." Mykla som plecom.

"Bola si s...." Povzdychol som si. "Nemohol som. Bolo to príliš ťažké." Sklonil som hlavu. "Nechápal som, čo k tebe cítim. Nikdy som k nikomu nič necítil. Snažil som sa to nejako zničiť, zabudnúť... Niečo." Zašepkal som.

,,Uhm.. Povedal ti niečo Filip o tom ako sa somnou rozišiel a prečo?" Pozrela som naňho. Zrazu mi táto téma akoby nevadila.. Warren na mňa zvláštne pôsobí.

"Nie. Ale... Uhm... Nie, radšej to nepoviem. Nemali sme sa k nemu vracať."

,,Hovor.. Už to je jedno.. Aj pre mňa bude lepšie, keď to zo seba dostanem von" Zliezla som z neho a sadla si na stoličku. Keď mu budem hovoriť, aký bol náš vzťah, chcem byť vzdialená. Budem sa cítiť trápne.

"Údajne ťa nemiloval. Bola to vraj stávka. Vraj to bol aj výborný ťah, ako ublížiť mne. A aj on uznal, že vyzeráš dobre. Preto ťa chcel dostať. Neviem či... Či to dosiahol, no zmlátil som ho. Lenže ten parchant utiekol."

Sklonila som hlavu. To bolelo.,,Uhm.. Dosiahol" Povzdychla som si.,,Ja som ho vážne milovala.. Bola som len naivná hlúpa hus, ktorá mala jej prvú lásku a urobila by čokoľvek" Pretočila som očami.,,Už nikdy neurobím takú chybu" Pozrela som naňho.,,V podstate mi vzal všetko.. Dovtedy som mala život v pohode a keď.. No... Keď som sa..." Nemohla som to dopovedať, keď som sa s ním vyspala, potom ma nechal.. No to asi už nepochopí. Nuž.. Čas sa späť vrátiť nedá.

Sklonil som hlavu. "Mrzí ma to. Aspoň som ho poriadne zmlátil."

,,No" Povzdychla som si.,,Vďaka" Pousmiala som sa.

"Zamálo."

Zdá sa mi, že toto je jediná osoba, ktorá pre mňa niečo takéto spravila. A to mi urobil veľa zlých vecí. Aj tak v ňom teraz vidím oporu.

"Hm... Mám ťa odniesť domov?" Opýtal som sa.

,,Nemusíš.. Ja.. Asi radšej pôjdem sama.. Na chvíľu to potrebujem. Potrebujem vypnúť"

"Nechcem ťa nechať samú. Nie teraz." Pokrútil som hlavou.

,,A keď ja to potrebujem" Pozrela som na zem.

Prišiel som k nej a objal ju.

Objatie som mu opätovala. No názor som nemienila zmeniť.

"Dám ti moju bundu. Vonku je už zima." Usmial som sa na ňu.

Usmiala som sa.,,Dobre" to je od neho tak milé...!!!

Z mojej izby som jej doniesol moju čiernu mikinu a obliekol jej ju. Zapol som jej ju a usmial sa. "Hotovo."

,,Ďakujem" Skočila som mu okolo krku.

Zasmial som sa. "Ako som povedal. Postarám sa o teba." Pobozkal som ju na čelo.

Bože. Pri ňom sa začínam cítiť ešte lepšie než pri Filipovi a to jeho som milovala...

Nechcel som aby odišla.

,,Už.. By som mala ísť." Pustila som ho.

Prikývol som.

Odišla som k dverám.,,Som rada, že som ti dala šancu" Otočila som sa k nemu. Bol hneď zamnou. Dala som mu bozk na líce a rozlúčili sme sa.

"Aj ja." Široko som sa usmial. "Dobrú noc, Jade."

,,Dobrú" Musela som sa usmievať. Zatvoril dvere a ja som išla domov. Bola nádherná pokojná noc.

Mal som na tvári široký úsmev. Bola dokonalá. Ja... Mal som ju viac než len rád. Preto dnešok patril k mojim najobľúbenejším.