The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

34.

"Hm.. Ako vychádzaš so svojimi novými schopnosťami?" Opýtal som sa prvú blbosť, ktorá mi napadla.

,,No.. Videl si, keď sme boli za Filipom" Zasmiala som sa.

"To je fakt. A musím povedať, že si bola poriadne príťažlivá." Uškrnul som sa. "Som rád, že ťa tak videl poslednýkrát. Nádhernú, mocnú, nebojácnu a moju."

Doširoka som sa usmiala.,,Vážne si to tak celý ten čas vnímal? Ja som sa bála, že sa budeš hnevať alebo, že budeš mať problém, keď tú.. Uhm.. Zlú stránku odkryjem"

"Nie. Som upír. Som prevažne zlé krvilačné monštrum. Aj keď sa kvôli tebe snažím zmeniť. A som rád, ak nie som jediný, ktorý je zlý." Zasmial som sa.

Vyprska som do smiechu.

Zasmial som sa.

,,Vadí ti moc, keď ti niekto povie, že si monštrum?" Zdvihla som obočie.

Zamyslel som sa. "Popravde? Áno." Pozeral som na stôl. "Vidíš ma tak?" Opýtal som sa a pozrel na ňu.

,,Nie.. Preboha nie.. Len...byť na tvojom mieste, tak som hrdá na to, čo som.. Nebolo by predsa dobré, aby ťa ranila takáto vec.. Musíš byť silný.. Nedávať to najavo.. Nakoniec by si to prijal a bol by si hrdý na to, že ti tak hovoria.. Že si monštrum.. A keď ti to niekto nabudúce povie.. Povedz, že patríš mne.. Si len moje 'monštrum' nikoho iného" Usmiala som sa naňho. Znelo to tak dobre.

Pousmial som sa. "Som rád, že ťa mám."

,,A ja teba" Nahla som sa k nemu pre malý bozk.

Náš malý bozk sa stal veľkým.

S miernym smiechom som sa odtiahla.,,Zlato. Je to dosť nepohodlné, keď sa musím nakláňať cez stôl" Zasmiala som sa.

"To je."

,,Hm.. Tak.. Prečo si vlastne mal u seba mučiareň?" Zdvihla som obočie.

"Hm.. Lebo rád ubližujem." Zahryzol som si do pery.

Rád ubližuje.. Bože..,,Wow. Uhm.. Okej" Pozrela som na svoje ruky na stole, s ktorými som sa nervózne hrala.

"Odkedy som s tebou... Nerobím to... V podstate už dlho predtým nie."

,,Aha.. Takže.. To si.. Ubližoval nevinným?" Zamyslela som sa.

"Áno." Prikývol som. Viem, aký som bol. A svätec to zrovna nebol.

,,Oh..." Keď si predstavím, že by... Niekomu kto za nič nemôže... Bože..

Asi nebol dobrý nápad, pýtať sa ma na všetko. Teraz to skazilo tú chvíľu... Keď sme išli domov, boli sme obaja ticho. Mal som strach, že som to pokazil.

Nevedela som ako mám reagovať.. On ubližoval a zabíjal.. Nevinných.. Bože.. Však to keby sa nezamiloval do mňa mohol by kľudne spraviť aj horšie veci, než len šikanu, keby som mu čo ja viem, povedala niečo drzé..

Sedela som pri Quintovi. Boli sme ticho. Ja som mu o sebe nechcela hneď všetko vyklopiť. Ale ,,Takže vravíš, že by si chcel vedieť aké mám želania?" opýtala som sa. Pri slove želania som sa pousmiala. Mala som ich veľa. A niektoré boli absurdné.

*Quintin*
"Áno. Chcel by som ti ich splniť. Ak to bude v mojej moci." Usmial som sa.

Zasmiala som sa. ,,To ťažko."

"Len hovor." Povzbudivo som sa na ňu usmial a preplietol si s ňou prsty.

Pozrela som na jeho ruku. Zaskočilo ma to.

Čakal som na odpoveď.

,,No keď som bola menšia chcela som jazdiť na pegasovi. Neskôr som sa rozhodla, že by som chcela jazdiť radšej na drakovi. Nakoniec som sa toho vzdala a rozhodla sa pre jednoduchšie želanie. Ísť na koniec dúhy a skúsiť nájsť ten kotlík s podkladom. A to mi vydržalo. Ale ešte sa mi to nepodarilo. No a jedno ešte mám. Ale je mi hlúpe ti to povedať," stíšila som hlas.

"Povedz to." Objal som ju jednou rukou okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Hlavu som si oprel o jej plece.

Cítila som sa zvláštne. V takejto polohe som sa ešte nikdy neocitla. Ale začínala sa mi páčiť. Odvrátila som od neho tvár. Bolo mi hlúpe čo mu idem povedať. Mala som pocit, že sa mi vysmeje. ,,Ja som si vždy priala... Ja som proste vždy túžila nájsť pravú lásku" vyslovila som. V miestnosti zadul chladný vietor a trochu zmiernil moje obavy z jeho reakcie.

Pousmial som sa. "To ti viem splniť hneď." Pobozkal som ju na spánok.

Zachvela som sa. Jeho pery boli studené a príjemne ma chladili na pokožke. ,,Ale čo ak to nevydrží? Čo ak sa nám ten vzťah rozpadne?" neodpustila som si otázku. Proste som tomu nedokázala uveriť. Tomu, že by ma mohol mať rád. Nieto milovať.

"Ak má nebudeš mať plné zuby a nevykašleš sa na mňa, tak budeme spolu."

,,To by som ti nikdy neurobila. Ale čo ak ťa po rokoch omrzím? Čo ak zostarnem a ty budeš chcieť mladšiu a krajšiu?" opýtala som sa. Prišlo mi to ako niečo čo by sa mohlo stať. ,,Vieš v Twilighte napríklad vlkolaci milovali svojho partnera na veky. Boli spolu šťastný. Ak našli tú pravú už ju nedokázali opustiť" povedala som. ,,Ale čo ak by si ma opustil? Ty nie si vlkolak. Si upír. Prvé lásky nikdy nevydržia. Iba v rozprávkach. A toto s tebou je môj prvý. Preto sa toho bojím," priznala som.

"Po prvé, netuším čo je ten tvoj Twilight. A mňa nemrzíš. V našej rodine... My milujeme navždy. Pred tým neutečieme. Aj keď sa o to snažíme. Už pri prvom pohľade vieme, že sme stratený. Že sa zamilujeme a už nikdy nebudeme s nikým iným. Preto už môžem teraz povedať, že ťa milujem."

,,Ty nepoznáš Twilight ságu?" neveriacky som sa opýtala. To ma zaujalo o trochu viac ako to čo povedal. Aj tak som tomu totiž nerozumela. ,,Čo si to za upíra keď nepoznáš druhý najznámejší príbeh o upíroch" krútila som hlavou.

"Filmy na túto tému nepozerám."

Neveriacky som sa na neho pozrela. ,,Zaujímavé," poznamenala som. ,,To sa mi páči," dodala som.

Zasmial som sa. "Mne sa páčiš ty."

,,Mne sa zdá, že teraz sa rozprávame o tvojom názore na filmy."

"A ja že stále hovoríme o tebe." Zasmial som sa.

,,Mohli by sme to zmeniť. Je mi to totiž nepríjemné, keď celú svoju pozornosť upieraš na mňa. Mohol by si mi vysvetliť, to čo si povedal predtým. To o láske v rodine," povedala som.

"Už som to vysvetlil. V našej rodine je to tak, že milujeme od prvého pohľadu. Keď som ťa zbadal.... No.... Vedel som, že by som ťa nezabil. No nejedol som už príliš dlho. Bol som veľmi hladný. V podstate si mi zachránila život. Vzal som ťa k sebe, pretože som vedel, že som našiel tu pravú. Je to šialené, no pravdivé." Usmial som sa.

,,Takže to si si o mne pomyslel keď si ma prvý krát zbadal?" zamyslela som sa. ,,Zvláštne. Ja som si o tebe myslela niečo úplne iné."

"Rád by som povedal, že mi to hovoriť nemusíš, no som príliš zvedavý."

,,Hmm. To by si asi naozaj nemusel vedieť," povedala som a zahryzla si do jazyka. To som mu zrejme nemala povedať.

"No tak... Rosy.."

,,Ale možno sa urazíš," upozornila som ho.

"Tak teraz ma to zaujíma ešte viac."