The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

29.

Zobudila som sa. Práve vychádzalo slnko. Vyzeralo to tak krásne. Posadila som sa a s vyvalenými očami to sledovala.

Keď spala, pričaroval som pod ňu deku, aby neležala na zemi a dal som cez ňu svoju mikinu. No najprv som zastavil dážď a všetko nechal vyschnúť. Potom som pri nej zaspal.

Všimla som si, že pri mne leží ten úchyl. Ani neviem jeho meno. A podomnou bola deka. A to nebolo všetko. Ešte ma niekto prikril mikinou. Buchla som do neho aby sa zobudil.

Pomaly som otvoril oči. "Dobré ráno." Zamrmlal som ospalo.

,,Nemyslím si, že je dobré" chladne som povedala. ,,Takže päť vecí chcem objasniť," zamračila som sa. ,,Po prvé, prečo si myslíš, že chodím do lesa? Aby som spala na deke? Po druhé, mne nebýva zima. Načo si mi tú bundu dal? Po tretie, prečo si zničil moju krásnu búrku? Bola taká krásna. Po štvrté, ani si sa mi nepredstavil. Prečo chceš so mnou tráviť čas, keď ani neviem ako sa voláš? A po piate prečo spíš? Veď si upír." Bola som rozladená. Nechcela som byť hneď od rána taká hnusná. Ale tá búrka ma dostala. Moja búrka. On mi zničil moju búrku. To sa ešte nikomu nepodarilo. Moja krásna búrka bola preč.

"Mal som strach, že prechladneš. Tak prepáč, že sa snažím byť milý!" Deku som odčaroval, vzal som si mikinu a spustil búrku. "Zbohom!" Zakričal som a premiestnil sa. Ranila ma. Ona si ani neuvedomuje, aké je pre mňa ťažké s niekým sa spriateliť. Celkovo len porozprávať. Páči sa mi. Preto som sa rozhodol odísť skôr, akoby som sa stihol do nej buchnúť. To by bol so mnou koniec. Prečo musela byť tak hnusná? Iba mi pripomenula moju bývalú, ktorú z celej duše nenávidím. Kvôli nej som sa už so žiadnym dievčaťom ani len nerozprával. A teraz... Keď je tu Rosy... Keď vie, že jej neublížim, tak odkryje svoju pravú tvár. Všetky sú rovnaké...

Nechcela som mu ublížiť. Ranilo ma, že som ho ranila. Ale tá búrka. S tou ma dostal. Teleportovala som sa za ním. ,,Stoj!" zakričala som. ,,Ja nechcela som byť hnusná. Ale nemám rada, keď za mňa robia ostatný rozhodnutia. A tá moja búrka... S tým si ma totiž dostal. Nikto ju ešte nikdy nezničil. Prepáč," povedala som. Sama som sa divila kde sa to vo mne vzalo. Ešte nikdy som za nikým nelozila.

"Neskoro." Zamrmlal som.

,,Mrzí ma to," povedala som.

Zahryzol som si do pery.

,,Tak dobre," smutne som povedala. ,,Chápem. Hneváš sa," zosmutnela som.

Povzdychol som si.

Nechcela som tam len tak stať. Cítila som sa potom ešte viac previnilo. Vybrala som sa na odchod. Mrzelo ma, že som ho nahnevala.

"Som Quintin."

Usmiala som sa. ,,Anabel Rosy Longwood," podala som mu ruku.

"Teší ma." Usmial som sa.

Chtiac nechtiac som sa usmiala tiež. ,,Stále si mi neodpovedal na všetky otázky" zamyslela som sa.

Zasmial som sa. "Zopakuj ich."

,,Meno si mi povedal, to, že prechladnem vysvetľuje mikina a deka. Stále zostáva otázka prečo si zničil moju búrku," zvážnela som. ,,A ešte prečo si spal."