The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

32.

"Rosy... Toto mi nerob." Povedal som zničene.

,,My nemôžeme byť spolu. Ak ti poviem pravdu tak odvoláš všetko, čo si mi povedal. Určite mi to neodpustíš" zosmutnela som. Nechcela som plakať. Ale aj keď som slzy zadržiavala zopár mi ich stieklo po tvári.

"Povedz mi pravdu. Chcem vedieť dôvod." Naliehal som na ňu.

,,Dobre," povedala som. Začala som mu hovoriť celý príbeh. Od mojej babky, cez to ako ma Warren uväznil až po list, ktorý našla Jade. Nerozprávala som mu, ale zbytočnosti ako Jadeino tajomstvo, moje narodeniny alebo príhodu s Líviou.

Toto boli príliš. Moje oči boli červené. Jej rodina zabila tú moju. Oprel som ju o strom a zavrčal na ňu. Mal som čo robiť, aby som jej hneď neublížil. Zatvoril som oči a zhlboka dýchal.

Vedela som, že sa nahnevá. Určite ma teraz nenávidí. Smutne som odvrátila tvár. Nechcela som aby ma videl. Aby videl, že sa mi po lícach kotúľajú slzy.

Keď som otvoril oči, uvidel som jej slzy. Ako tak som sa upokojil. "Nebola si to ty. Iba... Je to riadny šok."

,,Vieš čo je na tom najhoršie?" opýtala som sa ho. ,,Že som ťa začínala mať rada. Mal si pravdu človek sa môže naučiť dôverovať aj za jeden deň. Ale bola to chyba. Teraz ťa stratím a bude mi horšie ako predtým."

"Nestratíš. Rosy.. Bože.. To nie! Nenechám ťa iba kvôli tomu." Objal som ju. "Stále chcem s tebou byť. Iba... Naozaj to bol poriadny šok." Zašepkal som a pobozkal ju na čelo.

Snažila som sa usmiať. Ale nešlo to. Čo ak ma opustí? Veď je nesmrteľný. Ja zostarnem. Budem škaredá a stará. Ale on... On bude stále pekný a mladý. Nájde si inú. Novú.

Neisto som sa usmial. "Budeš... Budeš teda so mnou?"

,,Ja by som chcela. Ale bojím sa. Čo ak sa niečo stane? Čo ak sa niečo zvrtne a ty ma prestaneš mať rád?"

"To sa nestane. Ver mi. Veď ťa ešte ani veľmi nepoznám. Máme čo objavovať." Pohladil som ju po tvári a prameň vlasov jej zastrčil za ucho. "Takže spolu budeme naozaj dlho." Usmial som sa na ňu.

,,Ale ja som smrteľník. Zostarnem a umriem. Zatiaľ čo ty tu budeš navždy," povedala som ticho. Nechcela som byť pesimista, ale tak som to vnímala.

"Tak presvedčím Warrena, aby ťa spravil nesmrteľnou. A už sa tým netráp. Ukážem ti, kde budeš odteraz bývať."

Objala som ho. ,,Ďakujem," povedala som mu a usmiala sa.

Vzal som ju na ruky a premiestnil nás ku mne domov. "Tak... Odteraz je to tvoj nový domov." Usmial som sa na ňu a pobozkal ju.

,,Bola by som ti vďačná ak by si ma nenosil," zamrmlala som. Prišlo mi divné keď ma niekto držal na rukách.

"Prečo?" Položil som ju na zem a pritiahol k sebe.

,,Čo budeme dnes robiť? Nechcela by som sa nudiť. Mohli by sme ísť trebárs pozrieť Rosy a Quintina" Pozrela som na Warrena, ktorý ležal vedľa mňa na posteli.

*Warren*
"Kľudne." Otočil som sa k nej a pobozkal ju.

Usmiala som sa do bozku. Je to isté. S nikým mi nebolo tak dobre ako s ním. A ani už nebude, lebo nechcem nikoho iného.