The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

21.

Šokovane som sa od neho odtiahla a pozrela naokolo.,,Ja moju sestru zabijem" Zakliala som pre seba potichu.

Zasmial som sa. "Jade? Nevykašleš sa na mňa, že nie.." Prosebne som na ňu pozrel.

,,Prosím?" Nechápavo som naňho pozrela.

"Hmm... Teraz.. No.. Viem, že som bol hnusný, ale nechcel som. A ty... Ty si kvôli tomu plakala. Bože... Veď som ťa k tomu znova dohnal." Uhol som pohľadom.

,,Ja.. Dobre.. Nevykašlem sa na teba.. Chápem ťa.. Každý má svoje chvíle.. Ale.. Prečo si bol vlastne tak hnusný?" Zvedavo som naňho pozerala.

Zahryzol som si do pery. "Keby bol tvoj strýko jeden z tých, čo mi zabili rodinu.... Nemohol som. Jednoducho.. Predstava, že ty si s nimi nejako spojená...." Povedal som potichu.

,,Čo? Môj.. Strýko? A zabiť.. Ja.." Pozrela som dole.,,To by neurobil" Strýka som nepoznala moc dobre, ale nezdal sa ako muž, ktorý by zabil.. Síce.. To isté som si myslela aj o Warrenovi.

"Vieš, ľudia, ktorý ich zabili... Niektorí z nich boli čarodejníci."

,,Oh.." Toto vo mne prebudilo neskutočnú zvedavosť.

Zahryzol som si do pery. Bolo zvláštne hovoriť o tom niekomu.

,,No.. Už pôjdem domov.. Odprevadíš ma, alebo?" Zahryzla som si do pery.

"Odprevadim." Usmial som sa na ňu.

Prikývla som. Došli sme ku mne domov. Takmer sme nehovorili. Bola som moc ponorená v myšlienkach, odkedy mi povedal to o tej jeho rodine.

"Tak ahoj." Neisto som povedal.

,,Ahoj.. Napíšem ti" Usmiala som sa a zabuchla mu dvere pred nosom. Snáď to nebolo drzé. Čísla sme si vymenili včera..

Zasmial som sa a išiel domov.

Bežala som do otcovej pracovne..zamknutá.. No jasné, vždy nám zakazoval vojsť tam.. Porozhliadala som sa, či tu niekde nieje sestra. Nebola tu, takže som pomocou ohnivej mágie nechala roztaviť zámok. Ten spadol na zem a ja som len v pohode otvorila dvere. Vošla som dnu a zavrela za sebou. Sadla som si za jeho stôl. Wow.. Má tu toľko papierov.. Otvárala som jeho šuplíky. No tak! Musí tu byť niečo.. Niečo o strýkovi.. O rodine.. O Warrenovej rodine.. Čokoľvek.. Kebyže je to moja rodina. Ach.. Takto som všetko prehľadala až do večera.. Našla som jeden dopis. Otvorila som ho a čítala *Ahoj Emmet.. Tu som zas ja.. Len ti píšem, aby si vedel, že to čo sme spravili Dameeovým, muselo byť. Tak nebuď naštvaný. Taktiež si urobil dobre, že si sa k nám nepridal, pretože máme problém. Rada chcela, aby sme po sebe zahladili stopy.. Neprežil nikto.. Čo bolo len dobré.. Upíri sú mŕtvy.. Odkáž odomňa rodine, že pozdravujem. John.* Strýko John?!!!!  On.. Čo? Musí tu byť toho viac.. Musí! Z tohto som nezistila skoro nič!

Došiel som domov.

Hľadala som ďalej. Nič.. Nič nič.. Sakra! Ale v tom som našla niečo. Zas dopis. Tento bol už po strýkovej smrti od anonyma. *Mohol by si sa nám hodiť.. Aj tvoja žena, či dcéry, keď vyrastú. Ale ty nie.. Ako chceš.. Nebudeme ťa nútiť. Ako člen rady som rozhodol, že ty a tvoja pokrvná línia budete vyradený od lovcov.. Mohol si v tom pokračovať.. Zabiť pár upírov a vzdať to? Hej.. Nechcel si, aby ťa deti vnímali ako vraha.. Snažil si sa zmeniť.. No ako chceš.. Ty si si vybral budúcnosť, v ktorej ostatných nebudeš chrániť. S pozdravom anonymný člen rady.*. To je všetko. Všetko, čo tu mal.. Takže otec vedel o upíroch.. A vedel asi aj o nás.. O sestre presnejšie.. Nikdy nič nepovedal.. Toľko toho tajil.. On zabil niekoľkých upírov.. No vzdal sa toho kvôli nám.. Neviem ako to mám z môjho pohľadu všetko vnímať.. Došla som do svojej izby. Zámok som napravila. Sadla som si na posteľ a do ruky vzala mobil pozrela som na čas. Bude deväť večer. Wow.. Ja som tam bola vážne dlho. Nakoniec som sa rozhodla, že napíšem Warrenovi. *Ahoj, mali by sme sa porozprávať. Prosím hneď príď.. Je to vážne*. Odoslala som. No možno nieje dobrý nápad povedať mu o tom. Môžem ho stratiť.. No už je neskoro.. Správa je odoslaná.. Vážne nie! Nemôžem mu to povedať. Nemôžem. Vykašľal by sa na mňa. Nemala by som nikoho.. To nechcem. Teraz si musím niečo "vážne" vymyslieť.

*Ahoj, mali by sme sa porozprávať. Prosím hneď príď.. Je to vážne*
Nevedel som, či si robí srandu alebo nie. No prišiel som k nej a zaklopal jej na okno.

Na mojom okne som začula klopanie. Skoro som dostala infarkt. Podišla som bližšie k balkónu. Stal tam Warren. Vydýchla som si a otvorila som.,,Ty si blázon.. Skoro som dostala infarkt!" Prečo chodí oknom a takto tu straší?

"Prepáč." Zasmial som sa.

Keď vošiel zatvorila som za nami a sadli sme si na posteľ.

Prišla som domov. Bolo niečo po deviatej. Cítila vo vzduchu napätie. A bolo podozrivé ticho. Vošla som do svojej izby. Ronald spal. Išla som sa pozrieť na Jade. Vyzerala vystresovane a v ruke držala dva hárky papiera. Pri nej sedel Warren. Ten nevyzeral nijak nezvyčajne. Bol ticho a vyzeral, že na niečo čaká. Obaja mlčali. ,,Stalo sa niečo?" opýtala som sa.

Pozrela som na sestru.,,No ty si nemohla dôjsť skôr, čo?" Pokrútila som hlavou. Potom by som ho nemusela volať a nemusela mu klamať.

,,Bola som si niečo kúpiť," prevrátila som očami.

,,Hm.. No.." Bože, čo teraz povedať.. Obaja na mňa pozerali akoby som bola z inej planéty.

"Mám teda odísť?" Opýtal som sa. Bolo to blbé.

,,Inak už ste sa pobozkali?" napadlo mi. Horela som zvedavosťou.

Vďaka Bohu, že to niekto zachránil.. I keď ako záchrana som to skôr nebrala.. Skoro som sa totiž zadrhla.,,Bože! Nie! Rosy" Nielen, že som sa bála a bola som nervózna. Ona pridala aj pocit trápnosti.

,,Veď ste to mali také romantické!" zvolala som. Vôbec som ich konaniu nerozumela.

Zamračila som sa. Ona asi nechápe láske.. To predsa nejde len tak.

"Fajn. Radšej pôjdem. Ahojte." Išiel som k dverám.

,

,Nie!" Skočila som mu do cesty.,,Alebo.. Uhm" Odišla som mu z cesty. Ja neviem čo robiť.

,,A prečo si ju nepobozkal?" nedalo mi. Musela som sa to Warrena opýtať.

"Pretože sa väčšinou bozkávaš z lásky a prestaň sa už pýtať!"

,,A vy sa nemilujete?"

Zarazila som sa. Takže ma.. Predsa nemiluje? Ako to mám chápať ja?

Zavrčal som. "Ty ma vieš tak vytočiť! Áno, milujem ju! Spokojná!?" Odišiel som z izby. Čo z toho, keď ma Jade nemiluje?

Prekvapene som ho sledovala. ,,Nejaký nervózny," poznamenala som.

Toto.. Som nečakala.. Čo mám urobiť? Čo?

Vošiel som si rukou do vlasov a zaťahal za ne. Rosy všetko pokazila. Všetko.

,,Choď za ním," povedala som Jade.

,,Ale ja.. Nemôžem.. Bože Rosy! Nemáš poňatia, čo sa tu deje! Bola som v otcovej pracovni." Odmlčala som sa.,,A tam som niečo našla.. Niečo čo ti zmení pohľad na celú našu rodinu a aj na otca." Pokrútila som hlavou.

,,A čo také?" nechápala som.

Počul som, čo hovorila. Bol som ešte na chodbe.

,,Vraj.. Náš strýko s inými členmi rodiny bol lovec.. Upírov.. A otec sa k nim nechcel pridať, kvôli nám.." Sklonila som hlavu a prechádzala sa po izbe. Podišla som nakoniec k nej.,,Strýko s nejakými ľuďmi z rady zabili Warrenovi rodinu" Pozrela som na zem..,,A predtým dokonca vraj aj otec zabíjal.. Ale prestal s tým.. A ako si tak spomínam.. Myslím, že.. Myslím, že vedel o tebe, že si čarodejnica a preto sa nechcel pridať k lovcom." Povzdychla som si. Bola som z tohto faktu zničená. Že je moja krv tohto schopná.. Ranilo ma to.

.