The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

38.

Pred dverami som ja a Warren ostala len tak stáť vedľa neho. Pozrela som naňho a potom späť pred seba. Popravila som si okuliare.,,Prepáč" Povedala som ako prvé a vlasy si nervózne dala za ucho.

*Warren*
"Nemáš sa za čo ospravedlňovať. To ja by som sa mal." Otočil som sa k nej. "Prepáč." Zašepkal som jej do ucha, keď som ju pevne objal.

Prekvapil ma, no objatie som mu opätovala.,,Za čo sa ospravedlňuješ ty?"

"Nemal som robiť to, čo som robil. A pochopím, ak ma teraz necháš. No milujem ťa  a nechcem o teba prísť. Dokážeš... Dokážeš mi to všetko odpustiť a byť so mnou aj naďalej?"

Zhlboka som sa nadýchla a pozrela mu do očí.,,Už to predsa nerobíš.. Ja.. Nemusím ti nič odpúšťať. Milujem ťa"

"Milujem ťa." Povedal som a pobozkal som ju. Hneď potom som ju vzal na ruky a odniesol domov.

Hneď som sa prezliekla do nočnej košele a ľahla si do postele.

Nasledoval som jej príklad a obliekol si pyžamové nohavice. Hneď potom som si k nej ľahol.

Ľahla som si na jeho hruď.

Pohladil som ju po vlasoch som rád, že je medzi nami znova všetko v poriadku. Sklonil som sa a pobozkal ju na vrch hlavy. Objal som ju jednou rukou okolo pása a pritiahol si ju k sebe bližšie. "Milujem ťa, Jade. Sladké sny." Zašepkal som.

Čakala som na Quinta a netrpezlivo podupkávala nohou. Vraj, že ženy sa dlho chystajú. Ja som počula sprchu tiecť už aspoň päť minút. Keď mu bude takto dlho trvať príprava na večerné rande, tak sa asi bude konať až o rok.

*Quintin*
Do piatich minút som sa umyl a obliekol. Hneď potom som zbehol schody k Rosy.

,,Konečne," povedala som mu keď konečne prišiel. ,,Si pripravený?" opýtala som sa ho napäto. Už som sa nemohla dočkať ako zareaguje, keď uvidí čo som nám pripravila.

"Päť minút, zlato. Chytal som sa päť minút. Nie ako ty, pol hodinu." Pretočil som očami a prišiel až k nej.

,,Ja som sa nechystala pol hodinu," vzdychla som. ,,Ale aj tak som myslela, že budeš rýchlejší. Si upír," prevrátila som očami. ,,Ale to je jedno. Môžeme ísť?"

"Nemôžem zrýchliť prúdenie vody zo sprchovacej hadice." Zasmial som sa. "A áno, môžeme." Pobozkal som ju na líce.

,,Nie je to ďaleko, takže moja mágia nám vystačí. Prenesiem nás tam," povedala som mu. Postavila som sa na špičky a zakryla mu dlaňami oči. ,,Ty si teda obor," zašomrala som.

Zasmial som sa a chytil ju za boky. Chcem mať istotu, že je tu so mnou. Sklonil som sa, aby sa nemusela toľko naťahovať.

Jeho dotyk mi bol príjemný. Keď som si bola istá, že cez moje ruky nič nevidí, preniesla som nás na čistinku do lesa neďaleko jeho domu. Bolo tu aj jazierko, ale štyri razy také veľké ako to pri škole. ,,Môžeš sa pozrieť," odokryla som mu oči. Pred nami bol stôl a dve stoličky celé z ľadu. Pri nich bola aj socha (samozrejme ľadová) srdca. Okolo boli sviečky a kvety.

Otvoril som oči a obzrel sa okolo. Zamračil som sa.

,,Nepáči sa ti to?" opýtala som sa sklamane. Dala som si záležať na tom aby sme strávili pekný večer a on sa mračí.

"Nie. Je to naozaj pekné, len.... Tromfla si naše prvé rande. To moje oproti tomuto bolo.... Nič." Sklonil som hlavu. Chcel som, aby mala na naše prvé rande pekné spomienky. No teraz... To moje stálo za nič.

Cítila som sa hrozne. ,,Ale na naše prvé rande budem mať spomienky navždy. Pretože bolo moje úplne prvé. Nie len s tebou. Celkovo. A ešte ma nikdy nikto nezobral do takej krásnej a luxusnej reštaurácie. Bol si prvý," usmiala som sa na neho. Nechcela som aby sa cítil zle. Objala som ho.

Pousmial som sa a objatie jej opätoval. "Som rád, že som bol prvý... Milujem ťa, Rosy." Pobozkal som ju na čelo a pritiahol si ju do tuhšieho objatia.

,,Aj ja teba," povedala som mu. V jeho objatí by som bola aj naďalej, ale vyrušil ma vtáčí štebot. Na ruke mi pristáli dvaja drobný vtáci, ktorý mi pomáhali pri príprave koláča na večeru a v zobačikoch niesli venček z kvetov. ,,To je pre teba," povedal mi prvý, ktorý sa volal Štebko. ,,Naozaj? Ďakujem," usmiala som sa na nich a dala si ho na hlavu. ,,Vyzeráš prekrásne. Ako víla," ozval sa druhý Čvirko. ,,Víla?" ,,Áno. Ako rozprávková víla," pritakal Štebko. ,,No dnes už som vyzerala ako snehová kráľovná tak môžem aj ako víla," zasmiala som sa.

Pousmial som sa. Vyzerala nádherne. Tak ako celý večer. Bolo tu dobre a dokonca aj jedlo bolo výborné. Domov sme sa vrátili až o niekoľko hodín.

Pri večeri nám Štebko a Čvirko spievali čím ma prekvapili. Prišli sme domov a ja som rozhodla Quinta opýtať otázku, ktorá mi celý večer vŕtala v hlave. ,,Rozumieš zvieracej reči?"

"Nie, no ty zrejme áno."

,,A tebe neprišlo divné, že sa so mnou rozprávali vtáci?"

"Hmm... Nie."

,,Ako to?" nechápala som.

Zasmial som sa. "Zlato, som upíri čarodej." Uškrnul som sa.

Stále som nechápala kam tým mieri. ,,Ja viem. To mi nemusíš hovoriť. Ja sa ťa pýtam prečo ti to nepríde divné."

Pretočil som očami. "Pretože v našom svete je normálne všetko."

,,Aha," prikývla som. ,,A chutila ti tvoja polka koláča?" usmiala som sa. Do jeho polky som pridala špeciálnu prísadu a zaujímalo ma či ju cítil.

"Samozrejme. A teraz už poď. Ideme spať." Odišli som do spálne, kde sme sa prezliekli a po večernej hygiene išli spať. Ako prvá zaspala Rosy. Hneď potom som ju nasledoval ja.

V noci sa mi snívalo o mne a Quintinovi. Ale bola to skôr nočná mora. Zobudila som sa vystrašená a keď som pozrela na hodinky, zistila som, že je už sedem. Vstala som. Chcela som si z Quinta vystreliť. Vzala som čiernu fixku (našla som ju v obývačke) a nakreslila mu na tvár fúzy a bradu. Po čele som mu nakreslila bodky. Bolo mi to strašne vtipné. Premohla som sa a zostala som ticho. Išla som do kuchyne pre pohár vody a potom som mu ho vyliala na hlavu aby sa prebudil. Snáď sa veľmi nenahnevá.