The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

28.

*Quintin*
Potvora. Ale ja sa nedám. Rýchlo som sa postavil pred ňu a vzal ju na ruky. Podľa pachu som išiel do jej izby.

Ako bolo od neho milé, že ma nezabil a stretol svojho dávno ,mŕtveho' brata, ale nechápem čo má za lubom. Viedol ma do mojej izby.

V jej izbe som ju položil do postele, keď som si na jej krku všimol zaschnutú krv. Hmm... Keď tam tak ležala, bola k nakusnutiu. Sadol som si obkročmo cez jej nohy a rukami sa zaprel vedľa jej hlavy. Pozrel som jej do očí a usmial sa na ňu. Potom som sa sklonil k jej krku a začal sa zbavovať zahnutej krvi.

Nezmohla som sa na slovo bola som v šoku. Chce ma znásilniť či čo? Potom som ho od seba odstrčila. ,,Vyzerá to dosť blbo," povedala som si skôr pre seba, ale on to musel počuť.

Zasmial som sa. "Mal som ťa radšej vyzliecť a dať do vane, kde by som ťa umyl?" Uškrnul som sa.

,,Si normálny?!" skríkla som. Začínala som sa ho báť. V tejto chvíli na mňa pôsobil ako úchylák. Aj keď pekný. Musela som priznať.

"Som. Čo ty?" Ľahol som si k nej, no najprv ju vyzul a prikryl. "Potrebuješ spánok."

,,Potrebujem odísť," zamrmla som. Odokryla som sa a postavila. On ma však opäť strčil do postele.

"V žiadnom prípade." Znova som ju prikryl a objal, nech už neuteká.

,,Pusť ma. Ty to nechápeš. Ja tu nemôžem zostať. Nejde to," namietala som.

"Ale ide. A teraz už spi. Inak ťa uspím ja." Zamrmlal som jej do krku.

,,Nedotýkaj sa ma," zamračila som sa.

Zakňučal som. "Čo nechápeš na slove SPAŤ?" Opýtal som sa jej a pritiahol si ju k sebe bližšie.

,,S tebou spať nebudem," vyplazila som mu jazyk.

Zasmial som sa. "Tá veta má viac významov. A som si istý, že obe porušíš."

,,Úchyl," poznamenala som.

"Som chlap."

,,V prvom rade úchyl," nedala som sa.

"Ak by som bol úchyl, ako ty hovoríš, správal by som sa inak. Chceš si to vyskúšať na vlastnej koži?"

,,Nechcem!" odvrkla som. ,,Ak chceš aby som spala tak fajn. Ale nie tu. Poznám lepšie miesto," postavila som sa a začala sa obúvať.

Povzdychol som si. "Idem ale s tebou."

,,Nepoznáme sa ani jeden deň. Moju dôveru nezískali ľudia za celý môj život. Myslíš, že to zvládneš za pár hodín?" opýtala som sa.

Prišiel som k nej. "Áno."

Prevrátila som očami. ,,O tom pochybujem."

"Tak mi dovoľ dokázať ti to."

,,A čo ak nedovolím?" uškrnula som sa.

Za pás som si ju k sebe pritiahol. "Aj tak ti to ukážem."

,,Ale bez dotykov," opäť som sa zamračil.

"S tým nesúhlasím." Zasmial som sa a chytil ju za ruku. "Ešte napíšeme tvojej sestre odkaz, že se išli von, aby o teba znova nemala strach. Videl som, ako sa o teba bála. A toto by si súrodenci robiť nemali."

,,Bola som na úteku," zavrčala som. Kým on písal odkaz ja som sa teleportovala k môjmu jazierku. Ak chce byť so mnou nech si ma nájde. Usmiala som sa a sledovala oblohu.

Nájsť ju bola hračka. Potichu som k nej prišiel a zozadu ju objal. Bolo vidno hviezdy. "Nádherná noc. Skoro ako ty."

,,Ak chceš so mnou flirtovať tak iba vo sne," povedala som. Snažila som sa mu vymaniť z objatia, ale nešlo to. Bála som sa ho. Veľmi.

"Prečo? Prečo si taká nedostupná? Ale dobre. Ja sa nevzdám. Naozaj mám o teba záujem." Zašepkal som jej do ucha.

,,Ak to chceš vedieť, tak fajn. Nie je to tajomstvo. Proste sa ťa bojím," priznala som.

"Bojíš? Zlato..." Zasmial som sa a otočil si ju k sebe. "Nemáš čoho. Neublížim ti." Usmial som sa na ňu.

,,Zlato?! Ja nie som zlato. Tak mi nehovor. Nepoznáme sa. A chceš ma zabiť. A si úchyl. A ešte si nevychovaný..." spustila som. On mi však rukou zakryl ústa.

"Si zlatá. Úchyl nie som. Zabiť ťa nechcem. A vy chovanie mám. Som zo šľachtického rodu. To znamená, že som vychovaný až až." Zasmial som sa. Naozaj bola zlatá. Nemohol som si pomôcť.

,,Ty, že si šľachtic? No to určite. Zaobchádzaš so mnou ako s bábikou. To mi veľmi urodzené nepríde," zasmiala som sa.

"Niekedy neboli také drzé a smelé dievčatá. Žiadna by si ku mne nedovolila to, čo ty. Skôr ja môžem povedať, že nemáš žiadne spôsoby. Ale páči sa mi to na tebe. Si to ty. Si iná."

Celkom mi to polichotilo. Ale aj tak som z neho mala hrôzu.

"Chceš sa ísť prejsť?" Opýtal som sa.

,,Nie. Radšej ležím," povedala som. Ľahla som si do trávy a sledovala hviezdy.

"Hmm... Môžem si ľahnúť k tebe?" Opýtal som sa. Chcel som jej dokázať, že naozaj mám aj tie dobré spôsoby.

,,Iba ak ti nevadí dážď. A blesky. A búrky," povedala som. Jednou rukou som ukázala na oblohu a rozpútala búrku. ,,Je tak krásna," vzdychla som.

Zasmial som sa. "Vieš, že tvoja sestra a Warren sa išli prejsť?" Ľahol som si k nej.

,,Stále chodia," poznamenala som. ,,Ale nikdy si neužívajú to, čo je okolo nich. Neobsedia na mieste.

Zasmial som sa. "Veď ani ty. Teraz ležíš, nesedíš."

Prevrátila som očami. ,,Myslela som, že ti to viac páli," pousmiala som sa.

Zasmial som sa a vyčaroval oheň. "Mňa môj oheň nepáli."

,,Ja mám radšej vodu. Keď kvapky dopadajú na zem, chce sa mi spať."

"Tak spi. Musíš si oddýchnuť."

Mykla som plecom. Nechcelo sa mi, ale viečka ma neposlúchli.

Usmial som sa na ňu.