25.

248 34 0
                                    

"Čo?" Opýtal som sa.

,,Môžeš mi urobiť to, čo Lívii"

Zamračil som sa. "Nie. V žiadnom prípade."

,,Prečo?"

"Pretože by ťa to zmenilo. Úplne."

,,Nie.. Ja.. Nemyslím, že chcem naňho zabudnúť.. To nechcem.. Chcem, len, aby si mi doslova zakázal znova si naňho spomenúť pri pekných chvíľach.. Chcem si pamätať všetko, no nechcem na to myslieť.. Ja to zlé.. Ach..Ja.. Ja neviem!" Zúfalo som si zahrabla rukami do vlasov.

"Jade.." Objal som ju. "Zlato.." Zamrmlal som jej do vlasov. "Nebudem ti chodiť do hlavy. Môžem ti tak ublížiť. Nespravím to." Pevne som ju držal pri sebe. Chcel som aby vedela, že som tu ja, nie on.

Zatvorila som oči. Pritiahla som sa k nemu. Vážne som mu do objatia zapadala. Ako puzzle. Musela som sa usmiať.. Nieje to Filip.. Je to niekto omnoho lepší.. On by mi neublížil.

Sklonil som sa k nej a našiel jej pery. Pobozkal som ju.

Hneď som spolupracovala. Tak moc ho milujem. Odtiahla som sa.,,Uhm.. Takže.. To neurobíme.."

Usmial som sa na ňu. "Môžeme dnešný deň stráviť spolu? Iba my dvaja? Bez myšlienok na niekoho iného?"

Usmiala som sa.,,Áno..Samozrejme.. To nebude ťažké" Nie vždy myslím na Filipa.. Vlastne skoro vôbec, iba občas..

"Super. Hm.. Mohli by sme niečo robiť." Zamyslel som sa.

S tebou čokoľvek.. Ehm! Myšlienky!,,Vieš.. Zaujímalo by ma.. Ako žiješ.. Ja.. Stále je podľa mňa celkom neuveriteľné, že si upír.. Preto by som..no chcela vidieť ako robíš, čo robíš" Bože to teraz vyznelo.. Rozhodne som tým nemyslela, že ho chcem vidieť ako niekoho zabíja.. No čo som vlastne chcela? Hej.. Možno by som to chcela vidieť. Zvedavosť mi nedá. Ale za to. Nechcem, aby niekomu ublížil. Bože to sú ale myšlienky...

Uškrnul som sa. "Išiel by som do sprchy. Pôjdeš tam so mnou?" Zdvihol som obočie.

,,Do.. Sprchy.." Zarazene som naňho pozerala..,,Uh.. Ja.. Neviem" Zamračila som sa. Táto ponuka bola lákavá, ale za to.. Moje myšlienky sú tak či tak protichodné.

Zasmial som sa. "Zlato... Bože... Ty si tak zlatá a roztomilá.. Keby si sa videla." Pobozkal som ju.

Musela som sa usmiať.,,Keď ja.. Neviem čo chcem"

Uškrnul som sa. "Si žena, nečuduj sa."

Zasmiala som sa.,,Mám veľmi protichodné myšlienky.. To je tak u každej?" Zamyslela som sa.

Mykol som plecom. "Som chlap."

Usmiala som sa.,,Uh.. No tak..... Čo teda?" Cítila som sa nervózne. Zas. Myslela som na to, čo som mu pred chvíľou povedala.

Chytil som ju za boky a pritiahol k sebe. "Urobím ti obed." Usmial som sa na ňu.

Boli sme tak blízko. Bola to dokonalá blízkosť.,,Dobre" Zahryzla som si do pery.

Bola celkom zábava, variť s ňou. Boli sme obaja špinavý, no bolo nám fajn. Ohadzovali sme sa jedlom ako malé deti. Rozprávali sa a smiali. Vlastne celý zvyšok dňa bol perfektný. Ona bola perfektná. Nadišiel večer a my sme sedeli u mňa v obývačke. Mali sme zapnutý televízor a pustený nejaký film, čo v ňom bežal. Jade sa opierala o mňa a ja som ju jednou rukou objímal okolo pása. Takýto život by sa mi páčil. Mať ju doma...

V škole som sa mala fajn. Celý deň som strávila sama ako vždy. Bolo celkom dobre, lebo som nevidela Warrena ani Jade. Zrejme boli spolu. Bola som šťastná, že v živote našli šťastie. Teraz som mohla odísť. Poobede som prišla domov. Nikto tam nebol. Teda okrem Ronalda. Mrzelo ma, že som včera nepovedala pravdu. Vravela som jej, že jej nechcem stáť v ceste. No klamala som. Rozhodla som sa jej pravdu napísať v liste. Vzala som pero a papier.
JADE. SOM RADA, ŽE SI KONEČNE ŠŤASTNÁ. MUSÍM ODÍSŤ. UŽ TO TU DLHŠIE NEVYDRŽÍM. CÍTIM SA STRAŠNE OSAMELÁ. MAMA JE PREČ A KEĎ SA TO TAK VEZME AJ OTEC. TY A WARREN STE SPOLU. TO MA TEŠÍ. NEMÁM UŽ VLASTNE NIKOHO. A K TOMU SA BOJÍM... ODKEDY TI DAL WARREN ČASŤ MOJEJ MÁGIE JE MI DIVNE. NAPÁDAJÚ MI ŠKAREDÉ VECI, MÁVAM AGRESÍVNE POSTOJE AKO VTEDY K LÍVII A STÁLE SA CÍTIM ZVLÁŠTNE. NIČ MU VŠAK NEVYČÍTAM, IBA MA POTRESTAL. ODKÁŽ MU, NECH SA MI O TEBA STARÁ. A PRED OTCOM SI NIEČO VYMYSLI. PS.: SNÁĎ SA EŠTE NIEKEDY UVIDÍME A PROSÍM, NESNAŽ SA MA ZASTAVIŤ. ANABEL ROSY LONGWOOD.
Dopísala som. List som položila na stôl. Zbalila som si všetky veci a zmenšila som ich na miniatúrnu veľkosť. Ronalda som si nechcela vziať. Aby sa mu niečo nestalo. Jeho klietku som položila k listu. Vyšla som z domu. Zatvorila som za sebou dvere a posledný krát sa pozrela na miesto v ktorom som vyrastala.

Dnešok bol super.,,Asi by som mala ísť domov.. Rosy som nevidela celý deň."

"Odprevadím ťa." Pobozkal som ju na spánok.

,,Dobre" Usmiala som sa. Spolu sme išli ku mne. Zastali sme pred mojim domom.,,Ďakujem za deň. Bolo skvele" Usmiala som sa doširoka a pobozkala som ho.

"To ja ďakujem." Usmial som sa na ňu.

Rozlúčili sme sa a odišla som do domu. Hneď som išla za Rosy. Nebola doma a nemala tu žiadne veci. Pochopila som, že odišla. Bežala som do kuchyne, keby niečo zanechala. Na stole bol list a jej škrečok. Prečítala som si list. Keď som dočítala tiekli mi slzy. Ona ma opustila. Odišla. Aj ona.. A celý čas bola osamelá a  ja hlupaňa som myslela len na seba!

Išiel som domov. Usmieval som sa a bol konečne šťastný.

Vybehla som von. Asi už Warrena nezastihnem. Plakala som. Je preč. Rosy je preč. A ani Warren tu už nebol. Rýchlo som sa snažila vytočiť jeho číslo.

Zazvonil mi mobil. Zdvihol som ho.

,,Warren.. Príď" Plakala som.
Na viac som sa nezmohla. Zložila som a padla som na kolená.

Ihneď som bežal za ňou. Plakala. Našiel som ju pred jej domom, kde na zemi plakala. Vzal som ju na ruky a pevne objal. Vošiel som s ňou do domu. Cestou som jej hovoril upokojujúce slová a dával jej bozky do vlasov.

S habkaním som mu povedala všetko, čo sa stalo za ten krátky čas.

Ani na sekundu som ju nepustil. Nevedel som, čo ďalej. Toto Jade veľmi ublížilo. Vyčerpaním mi zaspala v objatí. Bolelo ma vidieť ju takto. Preto som musel niečo vymyslieť.

Snívalo sa mi o Rosy. O tom dni, keď mi mágiou ukazovala nás. Sľúbila mi predsa, že sa s nami nikdy nestane, to čo som urobila s vodou. Zničila som ju. Tak prečo?

Kráčala som po nočnej ulici. Bola som už v úplne inom meste. Vo vrecku som mala svoje zmenšené veci. Rozmýšľala som či nemám ísť do nejakého hotela, ale potom som to zavrhla. Jade mi chýbala, no na podiv sa mi trochu uľavilo. Keď som totiž nevidela to, čo som nemala nemohlo mi byť smutno. Možno odomňa bolo sebecké odísť, ale vnútri ma ničilo, že ja lásku nikdy nenájdem. Že nikdy nebudem taká šťastná ako ona a Warren. To mi trhalo srdce. Tiež som túžila po niekom kto ma bude milovať, ale vedela som, že sa to nestane. Že sa nikto taký nenájde. A tak som lásku priala aspoň Jade. Zabočila som do tmavej uličky. A ako som rozmýšľala či už Jade našla môj list, neuvedomila som, že ma niekto sleduje.

Jade mala v noci zlé sny, preto som ostal pri nej. Dával som na ňu pozor.

*Quintin* - pohľad namiesto Warrena.
Hľadal som si svoju ďalšiu obeť, keď som zbadal nižšie tmavovlasé dievča, ktoré sa túlalo ulicou a nevnímalo okolitý svet. Jej vôňa bola dokonalá. Lákala ma až príliš. Musel som ju mať. Tesáky ma až boleli.

The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔Where stories live. Discover now