The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

10.

Bola odmeraná. Ani som sa jej nečudoval. "Jade?" Začal som, no hneď prestal. Čo som sa chcel opýtať? Veď odpoveď bola jasná. Nenávidí ma a už so mnou nikdy neprehovorí.

,,Hovoril si, že Rosy je čarodejnica?"

"Áno. No teraz nemá žiadnu moc. Mám ju ja. Varoval som ju, nech sa o nič nepokúša. No aj tak neposlúchla. Takže o ňu prišla."

Zamračila som sa naňho.,,Ty si jej vzal moc?! Prečo tu sakra vlastne je?! A kde je?! Čo si jej urobil! Ty bastard!" Kričala som naňho a strelila som mu riadnu facku, až sa mu otočila hlava. Vážne ma štípala ruka.

Zavrčal som. "Vravel som ti, kde je. A ak tam nechceš skončiť aj ty, tak si dobre rozmysli, čo robíš." Zavrčal som na ňu.

Prekvapene som naňho pozrela. Môj naštvaný pohľad vystriedal obávaný.,,Prečo tu bola? Načo si ju tu mal? Na krv? Na sex?!" Zavrčala som. Mal ju tu zatvorenú.. To ju čo chcel akože.. Využívať? Však viem, že sa mu páči.. Idiot, debil.. Zasran poondiaty!

Pretočil som očami. "Ani na jedno. Zistila kto som. Spanikáril som a zatvoril ju tam."

Počula som Jadein hlas. Nie. Bože. Ona sem prišla. Nechcem s ňou byť. Ešte sa na ňu hnevám. Musím sa skryť. Ale v takej malej cele je to dosť ťažké. Postavila som sa do najtmavšieho kúta.

Zavrčala som a išla som ju hľadať. Našla som dvere od pivnice. Ztažka som ich otvorila.,,Rosy!" Hneď som ju objala. Bol tu riadny zápach. No v tom ma premkol strach. Čo ak nás tu stihne Warren zavrieť? Hneď som s ňou išla k dverám.

,,Pusť ma!" kričala som.

Stál som pri dverách.

,,Rosy.. Prosím prepáč mi to" Pozrela som na ňu, no nebol čas. Pozrela som na Warrena vo dverách.,,Prečo to tu tak smrdí? Pustíš nás.. Však?" Spýtala som sa vydesene až znechutene.

Prikývol som.

Neodpovedal mi. Radšej ma ignoroval.

,,Nechaj ma. Chcem tu zostať,"povedala namietala som.

Pozrela som na ňu prekvapene.,,Čo? Ale.. Rosy..."

Zasmial som sa. "Choďte, než si to rozmyslím."

,,Poď" Potiahla som ju von.

Ustúpil som im, keď vychádzali.

Keď som ťahala Rosy za sebou sledovala som Warrena.. On vážne nieje normálny. Vyšli sme konečne z jeho domu.,,Rosy! Do pekla ty si sa už načisto pomiatla? Nielen že si mi tajila, čo si zač, ale dokonca chodíš za Warrenom za mojim chrbtom?! Ty niesi normálna!"

Chytila som ho za ruku. ,,Nechcem s ňou ísť. Zastav ju," povedala som mu.

Uškrnul som sa. "Len si ju ber."

Chytila som sa zárubne. ,,Nikam nejdem!" kričala som na celý dom.

,,Tak toto si dosrala Rosy.. Tak ja kvôli tebe riskujem s ním, a ty sa na mňa vyserieš, fakt diky sestrička." Pokrútila som hlavou.

,,Aspoň vidíš aké to je!" odvrkla som.

Mal som nápad. Šialený, ale čo. Rosynu mágiu som vrátil obom. Každej z nich polovicu. Toto len bude zábava.

,,A ešte som mu ani nepovedala to, prečo som sem prišla," povedala som. ,,Musíte mi niečo sľúbiť a ja budem poslušná," vyjednávala som.

Ranila ma..,,Strácam mamu.. A už aj teba" Sklonila som hlavu. Zacítila som ako mnou prešla divná energia.

Zlaté svetlo prešlo zo mňa do nich.

,,Vďaka," povedala som mu keď som ucítila ako mnou prešla moja mágia. ,,Je to od teba pekné. Ale nemysli si, že mi zostane len to čo si mi vrátil," usmiala som sa na Warrena. ,,Zajtra by som sa s tebou rada porozprávala ak nevadí," dodala som. Cítila som, že časť mojej mágie dal Jade.

,,Bože" Povzdychla som si. Rosy sa vážne pomiatla.

"S tebou už v žiadnom prípade."

,,Rosy.. Vnímaš ma?" Ranilo ma, že ma takto ignoruje. Nechcem prísť aj o ňu.

,,Prosím," pozrela som na neho.

Ignoruje.. Stále.. Otočila som sa.,,Nielen, že stratím mamu.. Stratím aj teba.. Už sa stalo. Zbohom sestra" Išla som preč.

,,Doma sa s tebou porozprávam," povedala som jej. Obrátila som sa späť k Warrenovi.,,Prosím."On sa na mňa len pozrel.

Zavrčal som. "Toto si si u sestry riadne pokazila." Povedal som Rosy. "Zbohom." Zabuchol som dvere.

,,Nie.. Poslednú možnosť si mala" Zavrčala som a otočila som sa k nej. Odhodila som ju mohol mágiou od neho.,,A od neho sa Drž pre svoje bezpečie ďalej!" Zakričala som na ňu. Nevedela som, že toto s mágiou dokážem

Rosy už nebola tak silná. To jej premiestňovanie som dal Jade. Vlastne Rosy ostal iba dážď a vietor. Nahnevala ma tak veľmi, že som jej nechal iba tu búrku a zvyšok dal Jade, u ktorej sa tie schopnosti iba rozvinú, kdeže doteraz žiadne nemala a je súčasne aj čarodejnicou. Niektoré veci ju bude musieť niekto naučiť. Len dúfam, že to nebude Rosy, keďže tá o všetko prišla. Ale je to jej vina. Poslal som ju mágiou preč. Jade bola ešte na mojej záhrade. Nevedel som, či za ňou ísť alebo nie. Potrebovala niekoho, kto by ju všetko naučil. Niektoré veci idú veľmi ťažko, ak sa s nimi nenarodí. A hlavne ak sa samé rozvinú.

Sledovala som moje ruky.. Ja to nedokážem ovládať. Pozrela som na miesto, kde bola Rosy.. Ibaže.. Ona tam už nebola.. Nechcela som jej ublížiť.

Otvoril som dvere a išiel k nej. Vyzerala tak stratene. Jej ruky slabo žiarili, no naberali na sile. Prišiel som k nej a chytil jej ruky. Oheň. Ona ovláda oheň. Schladil som ju mojou mágiou. "Pomôžem ti, ak chceš."

Pozrela som naňho.,,Ty.. Už si urobil dosť" Sklonila som hlavu a vytrhla si od neho ruky.

"Jade.." Povzdychol som si.

,,Prečo si zajal moju sestru? Prečo tá miestnosť tak smrdela?" mračila som sa.

Stála som v predsieni. Musela som to celé predýchať. Každej čarodejnici sa každý rok na jej narodeniny až do 18 objavia nové schopnosti. To znamená, že síce nemám všetky čo som mala, ale získam ešte dve. Ako som tak uvažovala, ani mi to nevadilo. Narodeniny mám o tri týždne. Prešla som do obývačky. Čakala som, že na mňa otec nakričí, ale on plakal. Dosť ma to zarazilo. Prišla som k nemu. ,,Oci, čo sa deje?" neisto som sa opýtala. ,,Tvoja mama..." začal. Nemusela som ani počuť koniec. Hneď som vedela, že zomrela. Rozplakala som sa a rozbehla som sa do svojej izby. Teraz by som pri sebe niekoho potrebovala. Ale už som nemala nikoho.