The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

39.

Keď som sa posadil, vražedne som pozrel na Rosy. Kúzlom som zo seba odstránil všetko, čo by na mne byť nemalo. Mal som čo robiť, aby som jej neublížil. Možno sme spolu, no to monštrum, ten predátor vo mne stále vyhráva. Bez slova som vstal a prezliekol sa. Potrebujem krv. Hlavne sa upokojiť. Odišiel som von bez jedného slova a mágiou sa zahalil, aby ma nikto nemohol nájsť.

Úplne ma ignoroval. Ale asi som si to zaslúžila. Kým bol preč prechádzala som sa po dome. Bol obrovský. V jednej izbe som natrafila na zaprášenú knihu. Otvorila som ju. Bol to fotoalbum. Na fotkách bol Quintin a jeho rodina. Prezrela som si fotky. Bolo mi tak ľúto, že kvôli mojej rodine prišiel o tú svoju. Z očí mi vypadli slzy. Radšej som album rýchlo odložila, nech si nič nevšimne keď príde. Utrela som si slzy, ale aj tak som sa cítila hrozne.

Rozhodol som sa stráviť celý deň mimo.

Celý deň som bola ako bez duše. Kvôli môjmu otcovi a strýkovi prišiel Quint o rodinu. A na fotkách spolu vyzerali tak šťastne. Ničilo ma to.

V noci som prespal u Warrena. Na nič sa nepýtal, len mi dal izbu a veci na prezlečenie.

Quint sa neukázal ani v noci. V jeho dome som sa sama cítila zvláštne. Ako votrelec. Rozhodla som sa prespať v lese pri jazere.

Keď som ráno prišiel domov, Rosy tu nebola. Nevedel som, či mám byť rád alebo nie.

Nechcela som sa vrátiť. Stále som sa cítila zle. Neustále ma prenasledoval pocit viny. ,,Prečo si smutná?" priletel ku mne Štebko. Ani som si nevšimla kedy sa tu objavil. ,,Moja rodina zabila Quintovu a predtým som si to ani neuvedomovala. Ale keď som ho videla na fotkách vyzeral tak šťastne. Cítim sa previnilo" povedala som. A skôr ako stihol Štebko čokoľvek povedať som sa premiestnila inam. Potrebovala som byť sama.

Bolo zvláštne, byť tu sám. Za tak krátku chvíľu som sa naviazal na Rosy a teraz cítim obrovskú stratu. Bolesť. Akoby mi niekto vytrhol kus srdca. Skôr celé srdce. Musím ju nájsť. Ja ju potrebujem. Bez nej... Som stratený.

V lese som začula kroky. Poutierala som si pár sĺz čo sa mi objavili na tvári.

Blúdil som lesom. Nevnímal som nič. Iba som išiel.

Nevedela som kto to môže byť, tak som sa radšej vybrala opačným smerom ako som počula kroky.

Skrýva sa predo mnou. Cítim to. Možno o si nakoniec uvedomila, aký som netvor a odišla.

Kráčala som cez les. Nakoniec som to nechala tak. Možno je to len nejaký turista. Sadla som si na trávu a hlavu si oprela o kôru stromu.

Vošiel som si rukou do vlasov. Toto nezvládnem.

Sedela som a rozmýšľala.

Dobre. Buď to vyjde, alebo nie. *Ak ma počuješ, tak som rád... No ak nie.. Nevadí. Podstata je to, že bez teba nezvládnem byť. Preto... No... Mal som byť mŕtvy. Takže.. Veľmi rád sa stretnem so svojou rodinou. Takže... Pozdrav môjho brata a Jade. Milujem ťa, Rosy. Zbohom.* Poslal som jej myšlienku.

V mysli som pocítila zvláštne chvenie. Odrazu som počula hlas. Nie hocijaký. Quintinov. Počula som jeho myšlienku. Strhla som sa. Nie! To nemôže urobiť! To nemôže byť pravda! Rozbehla som sa po lese. Vôbec som nevedela kde ho mám hľadať.