The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

8.

Vedela som, že je neslušné sledovať ľudí, no dnes som to proste urobila. Celý deň som sledovala svoju sestru. A nie jedným očkom. Rovno oboma. Ten debil musí všetko zničiť a urážať sa. Videla som ako išli na strechu, rozprávali sa a on urazene odišiel domov. Vedela som, že to pokašle. Ale ak sa chce priateliť s mojou sestrou bude sa musieť zmeniť. A ja mu v tom kľudne pomôžem, len aby bola pred ním Jade v bezpečí. To, že sa s ňou nerozprávam, ešte neznamená, že pre ňu nechcem len to najlepšie. Rozhodla som sa, že Warrena zmením aby viac už Jade neubližoval.
Nikdy som to neurobila, ale odišla som zo školy. Zato ma otec zrejme zabije. Išla som k Warrenovi domov. Každý vedel kde býva. Taký pekný a veľký dom ako má on mala v okolí už len Lívia. Zazvonila som pri dverách.

So zavrčaním som otvoril dvere. "Skvelé. Môžeš ísť rovno domov." Odvrkol som a za buchol jej dvere pred nosom. Dom mám zabezpečený kúzlom, aby sem nikto bez môjho dovolenia nevstúpil a to kúzlo je naozaj silné.

Zazvonila som znovu.

Odpojil som zvonček.

Zaklopala som.

Jade odo mňa utiekla a Rosy prišla. Ja dnes asi niekoho naozaj zabijem.

Keď neotváral rozhodla som sa otvoriť si sama. Dvere však boli zamknuté. Cítila som, že dom bol chránený kúzlom. Nebola som si istá či ho dokážem zlomiť. Bolo silné. V tom som si to uvedomila. ,,Ty si čarodej!" zvolala som prekvapene.

Že čarodej. Uškrnul som sa. Som hlavne upír.

V tom som si uvedomila čo som práve povedala. Normálny človek by si to nevšimol. Určite mu doplo, že ani ja nie som veľmi normálna. Musím rýchlo újsť, skôr ako odhalí moje tajomstvo.

Nepustil som ju z pozemku. Bude ako lovená zver. Uškrnul som sa. Zdá sa, že mám svoju obeť. Nikto predsa nesmie vedieť, kto som.

Nemohla som nikde újsť. Bola som ako lapená v pasci.

Nenápadne som sa dostal za ňu. Jednou rukou som jej prekryl ústa a druhou ju držal pevne okolo pása. Rýchlo som nás premiestnil do môjho domu. Vzal som ju do pivnice, kde mám väzenie. Táto miestnosť znemožňuje ostatným čarovať. Iba na mňa nepôsobí. "Ako sa to hovorí? Kto je zvedavý, je skoro starý. U teba to bude mŕtvy." Vražedne som na ňu pozrel. Bola tu bezmocná. Nezmohla nič a ja som ju mohol pokojne umučiť k smrti.

Neuveriteľne som sa bála. Cítila som, že moja moc je tu akoby uväznená. Musela som sa odtiaľto dostať. No môj jazyk ma predbehol. ,,Tak ja tu za tebou prídem aby som ti pomohla a ty ma zavrieš v pivnici, kde to páchne ako v použitej latríne. Nabudúce sa na teba vykašlem!"

Uškrnul som sa. "Vieš, to je zápach smrti. Tu nechávam svoje obete umrieť."

,,Si psychopat alebo kto?" zvolala som. Namiesto strachu som cítila hnev. Nebála som sa ho už ani trochu.

Prišiel som k nej. "Niečo oveľa horšie." Zašepkal som jej do ucha, chladným hlasom. Bolo na nej vidieť, že sa začala klepať od strachu. Uškrnul som sa. Ako upír naháňam hrôzu, ktorú cíti každý. Ona nie je výnimkou. Keď vie o kúzle, bude čarodejnica a tú som ešte nemal. Ako asi chutí?

Jeho mrazivý dych mi naháňal hrôzu. ,,Už som prišla na to, kto si," povedala som mu.

"Vážne? To je milé." Uškrnul som sa.

,,Ani nie. Lebo ty si poriadny idiot!" zvolala som. Dala som mu silnú facku a rýchlo vybehla po pivničných schodoch nahor, kde už bola moja moc silná. Odtiaľ som sa jednou myšlienkou presunula k nemu na záhradu obklopenú zo všetkých strán stromami.

Znova som za ňou odišiel a hodil do pivnice. Zamkol som. Toto si odpyká.

Na záhrade ma schmatol tak rýchlo, že som si to ani nestihla uvedomiť. Videla som ako odchádza a zamyká ma. ,,Zabi ma hneď!" zvolala som za ním. Nechcelo sa mi čakať na smrť v tom zápachu.

To isto. Odfrkol som si. Zabezpečil som to tu. Nedostane sa odtiaľ.

Kričala som na neho. Asi som mu liezla na nervy lebo za mnou prišiel.

Spravil som protihlukové kúzlo a odišiel.

Moja moc síce nefungovala v tejto miestnosti, ale mimo nej áno. Vytvorila som silnú búrku v celom meste. Najsilnejšia však bola pri jeho dome. Mohol byť hocijako mocný, ale toto nepremôže. Čo sa týka mojej moci je veľmi silná. A búrky, voda a vietor nedokáže zastaviť takmer nikto. Moja moc je určite sto krát silnejšia ako jeho, ale v tejto blbej začarovanej cele mi to bolo na nič.

Hlúpa. Keď takto používa moc, dáva ju mne. Paráda. Viem, prečo som vytvoril takúto celu. O chvíľu by mala padnúť vyčerpaním. Je jedno, ako je silná. Príde o všetku svoju moc a už sa jej nikdy nevráti. A práve sa to stalo. Už viac nebola čarodejnicou. Stal sa z nej človek. Hmm... Varoval som ju. Možno ešte žije, no je úplne bez moci.