The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

36.

"Hm... Môže byť." Usmial som sa.

,,Dobre," prikývla som. ,,A mám sa aj prezliecť alebo mám ísť v tomto?" opýtala som sa. Na vzhľad som si nikdy nejak nepotrpela, ale kvôli nemu by som sa kľudne vyparádila.

"Je to na tebe. Mne sa páčiš aj v tom."

,,Ako chceš," povedala som mu. ,,Ale ak by si chcel aby som sa obliekla krajšie stačí povedať" žmurkla som na neho.

"Hm... Tak si môžeš dať šaty. Vzal by som ťa do luxusnejšej reštaurácie."

,,Luxusnej? To načo?" nechápala som.

"Som tam stály klient. A varia tam dobre. Je to blízko a je tam pekne. Malo ho by sa ti tam páčiť." Usmial som sa na ňu.

,,Klient? Ty chodíš ešte aj do reštaurácie?"

"Áno." Zasmial som sa.

,,Ty ma neprestávaš prekvapovať. Piješ krv, v chladničke máš slaninu a chodíš do luxusných reštaurácií."

"No... Mám nejaký spoločenský život." Usmial som sa.

Nechápala som síce načo je upírovi spoločenský život, ale nepýtala som sa. Išla som radšej do svojej novej izby a zo skrine si vytiahla svoje jediné šaty. Boli zelené a veľmi sa mi nepáčili. Rozhodla som sa, že si ich trochu upravím. Išla som do kúpeľne. Rozpustila som si vlasy a pomocou mágie som si do nich napršala rosu, ktorú som zmrazila. Takže som mala vo vlasoch vločky. So šatami som to urobila takisto, takže teraz vyzerali ako pokryté snehom alebo z diaľky ako diamantmi. Obula som si biele nízke tenisky, lebo žiadne slušné topánky som nemala. Ukázala som sa, pretože som to neurobila nikdy a takto vyparádená som išla ku Quinovi.

Ostal som v nemom úžase. "Si.. Nádherná." Široko som sa na ňu usmial.

,,Koktáš. Určite vyzerám blbo. Tie vločky vo vlasoch sú blbé, že? Pôjdem sa prezliecť," vyhŕkla som, keď som zbadala jeho prekvapený pohľad. Otočila som sa na päte, že sa vrátim do izby.

Chytil som ju za ruku a pritiahol k sebe. "V žiadnom prípade sa neopováž prezliecť. Vyzeráš nádherne. A to je slabé slovo." Usmial som sa na ňu.

,,Koktal si," nedala som sa. ,,Vyzerám hlúpo."

"To nebolo preto... Nemal som slov. Tvoja krása sa nedala opísať slovami."

Prevrátila som očami.

"Poď. Keď si tu nebola, volal som im, nech prichystajú stôl." Usmial som sa.

,,Veď vyzerám ako z nejakej rozprávky" namietala som. ,,Najskôr sa prezlečiem. Som ako snehová kráľovná."

Pretočil som očami. "Fajn. Ale rýchlo." Bože... Načo sa chce prezliecť? Veď jej to pristane. Je pekná. Tak načo?

,,Prečo sa tak pozeráš?"

"Len sa snažím pochopiť, prečo sa chceš prezliecť." Povedal som zamyslene.

,,Lebo vyzerám ako snehová kráľovná."

"Ale moja." Usmial som sa.