The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

15.

"Čo máš najradšej? Čo ti mám navariť?" Opýtal som sa, ale nepustil ju.

,,Lievance" Povedala som zasnívane. V jeho objatí by som dokázala aj zaspať. Vážne ma priviedol na iné myšlienky.

Zasmial som sa. "Dobre. Budú lievance." Usmial som sa na ňu.

Úsmev som mu opätovala.,,Ďakujem, že tu si" Sklonila som hlavu, aby si nevšimol tú nervozitu, čo na mne bola momentálne dosť vidno.

"S radosťou tu budem pre teba na veky. Naozaj ťa mám rád, Jade. Nevadí mi, že ma nenávidíš. Stačí mi, že ťa môžem držať v objatí. Teda... Vadí mi, že ma nenávidíš. No nejako sa s tým zmierim. Aspoň sa o to pokúsim."

Potichu som sa zasmiala. Pozrela som mu do očí.

Mala nádherné oči.

Pripravili sme celú oslavu a už len čakali, kým sa vráti Rosy.

"Dúfam, že bude rada." Sedel som pri Jade a opieral sa o ňu. Držal som ju za ruku. Palcom som ju hladil po chrbte ruky.

Každý jeho dotyk vo mne vyvolával zvláštne pocity.. Tie pocity sa mi však páčili. Neviem, či je to zlé, alebo dobré, ale prestávam ho nenávidieť. Alebo skôr.. Žeby som ho začala mať rada?

V dverach bolo počuť kľúče. "Už je tu." Povedal som Jade.

Vonku zúrila búrka, ktorú som vyvolala. Čím je mi smutnejšie, tým je búrka silnejšia aby ma viac rozveselila. Odomykala dom dvere. Podivné ticho v dome mi prišlo podozrivé. Videla som, že sa svieti, ale nepočula som ani hláska. Jemne som stlačila kľučku a vošla dnu. Vyzula som si topánky. Z mokrých vlasov padali na zem kvapôčky vody. Príjemný zvuk. Vošla som do obývačky.

,,Všetko najlepšie" Postavila som sa a objala som ju s úsmevom.,,Ja.. No.. Nieje to žiadna veľká oslava, keďže som tu len ja a Warren" Ukázala som naňho.,,Ale.. Snáď ťa poteší" Pousmiala som sa.,,Už máš toľko koľko ja.. Síce len pár dní" Zasmiala som sa.,,Uži si ich" Uškrnula som sa.,,Poď.. Máme pre teba aj darček" Vzala som ju za ruku a ťahala za sebou.

Jade jej išla dať škrečka a ja som išiel po tortu. Nenápadne som ju doniesol do obývačky a zapálil sviečky. Keď sa otočí, uvidí ju.

Jade mi podala veľký darček. Bol zabalený v modrom papieri s červenou mašľou. Ani som ho neotvorila a hneď som Jade objala. ,,Vďaka," šepla som. Otočila som sa aby som sa poďakovala aj Warrenovi, ale takmer som spadla do torty, ktorú držal.

Zasmial som sa. "Všetko najlepšie."

Doširoka som sa usmievala.

,,Ďakujem," povedala som. Radšej som ho nešla objať. Iba som mu podala ruku.

"Sfukni sviečky a rozbaľ darček."

Pri sfúkavaní sviečok som si niečo zaželala. Ako sa hovorí, že v piatok 13. je nešťastný deň a pre čarodejnice je to naozaj pravda, tak to bolo aj s narodeninovými prianiamy. Želala som si aby som ja, otec, Jade a Warren (napodiv) našli v živote šťastie.

Ja a Warren sme zatlieskali. S úsmevom som na nich pozerala. Po dlhom čase som sa cítila šťastná.

Položil som tortu na stôl. "Môžeš ju nakrájať."

,,Len sa hlavne neporež." Povedala som jej a otočila sa k Warrenovi.,,Ona je strašné nemehlo" Zašepkala som smerom k nemu.,,Asi to máme v rodine" Zamyslela som sa.

Zasmial som sa. "Neboj."

,,Ja nie som hluchá!" zvolala som. A práve keď som dopovedala udrel blesk. To aby si uvedomili moje slová a prítomnosť. Nakrájala som tortu na tri obrovské časti. Každému som naložila jeden kúsok.

,,Hah.. Toto ti ja nezjem" Zasmiala som sa.

"Ja áno." Široko som sa usmial.

,,Budeš musieť," uškrnula som sa.

Zasmial som sa.

,,Nechám si na zajtra na raňajky.. Tomu nič nebude" Mykla som plecom.

Keď sme dojedli, šťastne som na nich pozrela. Konečne sú spolu.

Ako som povedala, aj som spravila. Zvyšok torty som si odložila do chladničky.

Bol už večer. Niečo po jedenástej v noci. "Uhm... Mal by som už ísť." Postavil som sa.

Nechcela som, aby odišiel..,,Môžem ťa.. Odprevadiť?" Spýtala som sa.,,Aj s Rosy.. Aby nebola sama" Zamyslela som sa. Však má narodeniny..

Zakašľala som. ,,Asi na mňa niečo lezie," povedala som. Znova som zakašľala. ,, Choďte sami, ja to tu zvládnem."

,,Uhm.. Si si istá? Ak si chorá mala by som byť pri tebe"

Chytila som Warrena za ruku a odtiahla ho tak, aby nás Jade nepočula. ,,Chcem aby bola šťastná a to ju urobíš jedine ty. Užite si tento večer. Ja nepotrebujem spoločnosť. Ale ak jej ublížiš, zabijem ťa," povedala som mu. ,,A už mám tú fixku. Ak by ti to nevadilo, mohol by si mi pred odchodom ešte prefarbiť tie vlasy," s nádejou som povedala. Už po tom predsa túžim viac ako mesiac.

Zamračene som ich sledovala. Čo si šepkajú?

Zasmial som sa. "Tak mi ju dones. Prekvapíme Jade." Zasmial som sa.

,,Super, konečne," potešila som sa. Doniesla som mu fixu.

Červená. Rýchlo som jej prefarbil vlasy a išli sme za Jade.

Dopolky som ich mala červené. Krása. ,,Ďakujem," povedala som mu.

Usmial som sa. Prišli sme za Jade.

Prekvapene som na nich pozerala.,,To ako vážne?" Krútila som hlavou do strán. Spomenula som si na to, keď mi Warren nafarbil konce na čierno.. Chcela som ho zabiť, ako nikdy predtým.

Usmiala som sa. ,,Krása, že?"

"Vážne." Zasmial som sa.

,,Ste.. Och bože.. Ja sa k tomu radšej ani neozvem" Hm.. Keď mi predtým nafarbil tie vlasy obnovil staré spomienky. To boli časy, kedy bolo všetko v poriadku. Dokonca aj mama žila.

,,Tak choďte von. Snáď prídete na iné myšlienky," povedala som. Otvorila som dvere a postrčila ich von. Luskla som prstami a v tom momente búrka ustala. Zabuchla som za nimi dvere. Nech majú súkromie. Ja som sa vybrala do svojej izby. Sadla som si do červeného kresla a rozmýšľala.

Nervózne som pozrela na Warrena. Asi to nebol najlepší nápad. Čo teraz?