The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

6.

V pondelok som prišla do školy. Cez víkend sme chodili navštevovať mamu. Je v nemocnici. Postrelili ju. Je v kritickom stave. A je bližšie k smrti než k životu. Celý víkend som preplakala. Jade som ignorovala. Odkedy som sa v sobotu zobudila som ju až do dnešného pondelkového rána nepočúvala. Bola som na ňu naštvaná. Teraz som kráčala do školy. Pomerne skoro, ale s Jade som chcela tráviť čo najmenej času. Vôbec ma nepočúva. Tak nech si je s tým svojim diablom. Stále ju šikanuje a ona mu odpustí za jeden deň. Vyzeralo to akoby sa na neho nehnevala. Dúfala som, že sa mýlim. Nechcem aby s ním bola moja sestra ak sa nezmení. Takého hnusného švagra mať nechcem. Vošla som do školy. Okrem mňa, učiteľov a pár žiakov bola škola prázdna. Oprela som sa o dvere dievčenských záchodov. Ani som nešla dnu. Skĺzla som k zemi a rozplakala sa.

Do školy som išla sama.. Bola som ako smrť. Jednoducho som chodbami kráčala bez života. Vždy ma tu každý videl usmievavú a veselú, ale teraz.. Nemôžem to.. Nedokážem.. Som bez nálady.. Ale pocity v sebe budem dusiť. Došla som do triedy a sadla si na miesto. Snažila som sa tváriť, že sa nič doma nedeje. Všetci si všimli, že nemám náladu. Ale aj tak im to môže byť jedno.. Bojím sa o mamu.. Neskutočne.. Celý čas myslím len na ňu. Je tak blízko smrti.

Do školy som išiel ešte nastvanejší než obyčajne. Snažil som sa udobriť si s Jade vzťah, no tá to zničila. Chápem, že sa jej zrejme nepáči, ako som sa k nej roky správal, no mohla reagovať inak. Ale teraz budem hnusný. Dnes na tretej prestávke som išiel z bufetu s fľašou minerálky. Cestou k lavici, som celý jej obsah vylial na Jade. Keď sa postavila a chcela spraviť krok podkopol som ju. Letela pekne k zemi. "Niekto tu ma rád zem, keď sa s ňou toľko objíma." Zasmial som sa.

Zarazene som zostala na zemi. Lepší deň si ani nemohol vybrať. Bolelo to.. On si to ani neuvedomuje ako mi mohol ublížiť.. Sledovala som Warrena. A to som dúfala, že bude po včerajšku lepší. Je ešte horší. Všetci na mňa pozerali. Ok.. V pohode.. Zvládnem to.. Postavila som sa a vyžmýkala som si tričko.,,Povedzte učiteľovi, že je tu mokro a kto to spravil.. Nech si to aj utrie" Povedala som spolužiakom. Oni aj išli. Sadla som si na miesto a Warrena ignorovala.

Zasmial som sa. Samozrejme to na mňa nepovedia. To iba ona si dovoľuje. Až príliš. Keď prišiel do triedy učiteľ, rozkázal to Jade utrieť. Ha! A má to!

S povzdychom som vstala. Pozrela som na učiteľa.,,Nie.." Povedala som pokojne. Tak isto pokojne som aj odišla z triedy.

Zasmial som sa. Ale asi som nemal, keďže ma učiteľ poslal za ňou.

Kráčala som po chodbe. Bola som zničená. Psychicky.. A bola som mokrá. Skvelé.. Dnes to v škole nezvládnem. Ako si otec mohol myslieť, že áno?

"Čakaj!" Dobehol som za ňou.

,,Nie.." Ešte som zrýchlila.

"Poslal ma za tebou učiteľ tak čakaj!" Zavrčal som a chytil ju nad lakťom. Stiahol som ju k sebe a pritlačil k stene.

Prekvapene som ho sledovala. Čo chce spraviť?

Mal som čo robiť, aby som jej neublížil.

,,Pusť ma.. Prosím.. Už si mi ublížil dosť" Ani nemá poňatia, ako mi je.. Prečo je sakra takýto?

Chladne som sa zasmial. "Nič z dneška nemuselo byť. Snažil som sa byť milý a začať odznova. No ty si to zničila." Zavrčal som. "Po rokoch sa snažím a všetko zničíš! Aspoň viem, prečo nenávidím ľudí!"

Odvrátila som zrak.,,Na toto vážne nemám náladu Warren" Pretočila som očami. Cítila som sa tak slabá. Tak moc som bola smutná.

Pretočil som očami.

,,Pusť ma" Povdzychla som si.

Uškrnul som sa. "Ani nápad." Povedal som chladne.

,,No tak.. Čo som ti kedy urobila?" Sklonila som hlavu. Bola som príliš zničená. Príliš emotívna.

Zavrčal som. "Prvý deň. Hneď prvý deň si mi zničila jediné priateľstvo, ktoré som mal. Jediný človek, ktorý sa so mnou priatelil, ma kvôli tebe nechal! Piatok. Všetko bol skvelé. Naozaj som myslel, že by som prestal so všetkým, čo ti robím. No nešlo to. Utiekla si. Ani si sa nerozlúčila, nič. Ignorovala si ma. Ja som ti poďakoval a ty si si radšej niečo ťukala do mobilu! Je toho naozaj dosť, čo si urobila. "Zašepkal som jej do ucha a vražedne jej pozrel do očí.

Zatvorila som oči. Slzy sa mi drali von.,,Tak prepáč, že mi sakra skoro umrela mama!" Zakričala som naňho. Preriekla som sa. Už som to dlhšie neudržala. Slzy mi tiekli ako potokom.,,A sorry vážne, že som si nevšímala teba, keď mi oznámili, že moja mama leží na smrteľnej posteli! Fakt.. Je mi to ľúto.. Pretože ty jednoducho potrebuješ, aby bolo všetko len a len o tebe! Nemáš poňatia ako sa cíti ten druhý a je ti to aj jedno! Si len bezcitný idiot!" Zakričala som naňho.