The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

24.

,,Odpustíš mi.. Však?" Úsmev mi zmizol.

Ani ja som sa už neusmieval. "Nemám čo. Ty si neurobila nič."

Objala som ho.,,Prepáč mi to.. Všetko.. Nevedela som to o rodine.. Zistila som to len včera a k tomu som bola prekvapená.."

Objatie som jej opätoval a pobozkal na čelo.

,,Ja.." Odtiahla som sa.,,Mala som ti veriť.. Ty predsa už niesi kým si bol, nezabíjaš, neubližuješ" Pozrela som mu do očí.

Uhol som pohľadom.

Naklonila som hlavu na stranu. Prečo uhol pohľadom.. Žeby to... Sklonila som hlavu.

"Som upír, Jade. Som monštrum. To sa zmeniť nedá."

,,Takže.." Neustála som to. Musela som sa oprieť o stenu.

"Takže to znamená, že ubližujem. Som k tebe úprimný." Odmlčal som sa. "Kvôli tebe už nezabíjam, no krv potrebujem.."

Zatvorila som oči. Je to predsa pravda.. Ale.. Aj tak mi to vadí.

Čo teraz? Nechá ma?

On ubližuje.. Stále.. Pomaly som naňho pozrela. Obzrela som si ho. Chlap z čistej dokonalosti.. Nádherný, čierne vlasy, ktoré mu občas padli do čela, zelené oči, ktoré svietili ako dva veľké smaragdy, postava ako od boha, bol chudý, ale vypracovaný, bol úžasný, nádherný. Keď som ho ešte nenávidela, vnímala som ho úplne inak.. Výzor nebol dôležitý, keď mal povahu, akú mal.,,Ubližuješ" Pošepkala som smerom k nemu. Snažila som sa to spracovať.. Ubližuje..,,Zabíjaš" Včera som pozerala správy, kde hlásili asi troch mŕtvych, myslela som, že to nebol on, nechcela som tomu veriť.. Ale teraz.. Chodím s monštrom.. Nerobí mu problém ublížiť, či zabiť..

Sklonil som hlavu. Mala pravdu. To kým som, nás nakoniec rozdelí. Neveril som, že by som bol po toľkých rokoch schopný znova plakať, no v očiach ma zaštípali slzy. Nemohol som ju stratiť.

,,Vedel by si... Prestať?" Pozrela som do zeme.

Vedel by som? "Neviem. Sám sa niekedy desím svojich rozhodnutí. Zabíjam, pretože som nosič Života. Dokážem ho vrátiť, dať nesmrteľnosť. Preto milujem smrť. Keď ešte žila moja rodina, kontrolovali ma, dávali ma mňa pozor. No keď som sám, neovládam sa.." Priznal som.

,,Ou.." Toto ma dostalo. On miluje smrť.. A je nosič života.. To mi už hovoril, no nikdy som sa nad tým nepozastavovala.,,To znamená, že niekomu.. Čo.. Môžeš darovať život?" Nechápavo som sa zamračila.

"Áno. Keď je mŕtvy, viem mu ho vrátiť. Alebo... Vedel by som teba urobiť nesmrteľnou."

,,Mňa.. Nesmrteľnou?" Toto ma vydesilo.. Prečo? Neviem.. Srdce sa mi šialene rozbúchalo. Nechcem byť nesmrteľná.. Nežiadala som ani mágiu.. On si so mnou môže vlastne robiť, čo len chce a to ma desí. Môže si zo mňa spraviť, čo chce. Dal mi mágiu, môže aj nesmrteľnosť. Dokonca by ma mohol aj tak ľahko zabiť.. Desí ma to.. Všetko.

"Jade.." Prišiel som k nej. "Kľud. Upokoj sa, prosím." Mal som o ňu strach. Objal som ju jednou rukou okolo pása a druhou ju pohladil po líci. Pobozkal som ju na čelo. "Nikdy neurobím nič, čo by si nechcela."

,,Toľko krát si už urobil" Povzdychla som si.

Sklonil som hlavu. "Iba ťa chcem chrániť. A mágia ťa ochráni." Zašepkal som.