The Way Of Love [DOKONČENÉ]✔

26.

Obzrela som sa. Za mnou stál vysoký chlapec. V tej tme som mu nevidela do tváre, ale všimla som si jeho tmavé vlasy. Zastala som. Dúfala som, že ma obíde a budem mať pokoj. Ale to som sa poriadne zmýlila.

Uškrnul som sa. Milé. Ona čaká, že ju obídem. Fajn.. Pohrám sa trocha. Išiel som okolo nej a keď to najmenej čakala, chytil som ju zozadu pod krkom a pritiahol si ju k sebe na hruď. Toto si užijem. Naklonil som jej hlavu na bok a obtrel sa jej oň tesákmi. Nasal som nosom jej vôňu. "Sladké sny." Zašepkal som jej do ucha a tesákmi sa jej dostal pod kožu. Keď svoju obeť zabijem, poprajem jej sladké sny. Aj keď tejto krvi bude škoda.

Cítila som prenikavú bolesť. Zostala som v šoku. Upír. Hneď som sa, ale spamätala a odstrčila ho od seba. Namierila som mu na nohy prúd vody a ten zmrazila. Zostal tam uväznený. Dúfala som, že mi zostala aspoň časť z teleportácie aby som mohla uniknúť. Veľmi silnú som ju nemala, ale dokázala som sa premiestniť aspoň za mesto a potom som sa rozbehla preč.

Mrcha! Takže čarodejnica. Dobre. Žiaden problém. Upíri sa často rodia s mágiou. Aspoň v mojej rodine. I keď som od nej odišiel pred mnohými rokmi. Ľad som rozmrazil a podľa pachu sa teleportoval za ňou. Dievča si vybralo bolestivú smrť.

Utekala som do lesa. Ale zrejme som stratila priveľa krvi, lebo som sa rýchlo unavila. Nevládala som ďalej bežať a upír sa ku mne rýchlo blížil. ,,Toto je môj koniec," povedala som si pre seba. Vyčerpaná som padla k zemi.

"To je!" Zakričal som a zasmial sa. Chytil som ju a otočil k sebe. Svojou mágiou som jej zabránil používať tú jej.

Nevládala som sa mu vzoprieť. Bola som vyčerpaná. Zatvorila som oči. Vytiekli mi z nich slzy. Už nikdy neuvidím svoju sestru. Ani otca. Ani Warrena. Ani slnko. Skôr ako sa mi zahryzol do krku som odpadla. Už som sa nevládala držať pri zmysloch. Bola som unavená a vystresovaná. Moje telo bezvládne padlo k zemi.

Chytil som ju. Bože. Keď je mimo, nie je to žiadna sranda. Vzal som ju na ruky a niesol k sebe. Mám rád keď moje obete kričia, prosia a nie spia.

Zobudila som sa. Môj sen sa náhle zmenil. Zdalo sa mi o tom, že má Rosy problém s nejakým upírom. Náhle som sa zobudila. Pri mne bol Warren.,,Viem kde je.. Musím ísť za ňou!" Nepokojne som sa trhala.

*Warren*
"Kde?" Opýtal som jej.

,,Ja neviem kde to je! Idem..budem.. Nasledovať ju" Povedala som a zmizla som na miesto, kde som vedela, že je Rosy. Nepoznala som to, ale šla som tam. Objavila som sa v nejakom dome. Poobzerala som sa. Uniesol ju.. Ten bastard!

"Jade!" Zakričal som, no bolo neskoro. Nebola tu. Musím ju nejako nájsť. Dofrasa!

Išla som sa prechádzať po dome.,,Kde si ty bastard?!" Zavrčala som. Dom sa zdal byť prázdny..,,Rosy!" Zakričala som. Musím ju nájsť za každú cenu a zachrániť.

*Quintin*
Pekne. Ďalšia čarodejnica. Objavil som sa za ňou. "Tu." Zavrčal som jej do ucha.

Mykla som sa a otočila sa k nemu.,,Pusť moju sestru!" Zavrčala som.

Zasmial som sa. "Zabudni. Takú krv si ujsť nenechám. A teraz keď tu mám aj teba...."

Pretočila som očami.,,Typické. Aspoň že upír, ktorého poznám, je normálny" Vytvorila som ohnivú guľu a cúvla od neho.,,Dávaj si pozor!" Zamračila som sa, no asi to znelo chabo.. Nedokázala by som zabiť.

Svojou mágiou som jej guľu zničil.

,,Ty máš" Šokovane som naňho pozrela. No tak toto je v riti..

"Áno. Tak ako všetci v mojej rodine. Hm... Keď si už pri vedomí, vezmem si tvoju krv. Tvoja sestra omdlela." Odfrkol som si.

Zamračila som sa.,,Hm.
A čo keby sme zašli na čaj?" Nervózne som sa zasmiala. Snažila som sa nejako vyhnúť situácii, v ktorej som sa ocitla.

"Čaj nepijem." Zasmial som sa.

,,Tak.. Kávu?" Zdvihla som obočie.

"Teba." Uškrnul som sa.

Pokrútila som hlavou.,,No taaak.. Musíš mať nejaké city" Odfrkla som si. Vyjednávanie nepomohlo.. Možno keď mu zahrám na city....

"Áno. Milujem krv." Uškrnul som sa a prišiel k nej.

,,A čo.. Rodina?" Zdvihla som obočie. Už som chytala paniku.,,Určite z teba nebudú nadšení ak ma zabiješ" Nadýchla som sa.

"Moju rodinu vyvraždili čarodejníci a ty čarodejnica si." Zavrčal som.

,,Nie... Uhm.. Počkať.. Čo?" Jeho rodinu tiež? Koľko rodín zabili?!

"Počula si. A teraz ja zabijem teba."

Šokovane som pozerala pred seba.. Možno to bude blbosť, ale musím to skúsiť..,,Je.. Je niekto z tvojej rodiny.. Kto prežil?"

"Nie... Keď som tam prišiel, všetci boli mŕtvy.." Zamrmlal som. Nerád o tom hovorím. Bolí to. Aj keď som upír, ktorý by city nemal mať.

,,Je mi to ľúto.. No.. Možno je šanca, že niekto predsa žije" Pousmiala som sa.

Odfrkol som si. "Žiadna nie je. V tomto meste už žiadny upíri nie sú!"

,,V tomto nie.. Ale môj priateľ je upír" Pozrela som mu do očí.

Zamračil som sa. "Upír a čarodejnica?" Začal som sa smiať. "To je buď blázon alebo... Blázon."

,,No... Možno.. Ale do mňa." Uškrnula som sa. Znelo to vážne dobre.

Odfrkol som si. "To iste."

Zamračila som sa. Podišla som k nemu.,,Už mi neskutočne lezieš na nervy!" Pretočila som očami.

Pritiahol som si ju k sebe. "Tak to ukončime." Uškrnul som sa a ukázal jej tesáky.

,,A keď ti poviem.. Že ten blázon, je tvoj brat?"

Zavrčal som. "Ja rodinu nemám."

,,Si.. Si Damee?" Zatvorila som oči. Prosím.. Prosím nech je, lebo ak nie tak je somnou skutočne koniec.