Hybrid II.

Čo bude ďalej ?

Raven

Každý tam už bol, len ja zom sa tam dotrepala neskoro. Musela som zísť dolu schodmi a tým som si vyžiadala väčšiu pozornosť, ako som sama chcela. Niektorým pánom dokonca padla dolu aj sánka, čo som nepochopila. Hlavne dúfam, nech si nikto nevšimne tie čižmy. A ešte nech sa na mňa nehnevajú. V dave plnom ľudí som zahliadla Erica, ktorý bol úplne očarený. Chcela by som vedieť z čoho. A v tom som skoro zakopla. Pridržala som sa zábradlia a držala sa pri ňom. Bol by to asi prúser, kebyže si zjednoduchším cestu natoľko, že sa z týchto podarených schodov skotúľam.

Usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. Bol strašne milý. V tom okamihu sa mi už konečne podarilo dostať dole zo schodov a to už mi podával ruku. Toľko pozornosti som si už dávno neužívala. Naposledy pri Nicolasovi.

Ach....

,, Dnes si očarujúca. Každý sa na teba díval,"

Držal ma za ruku Eric.

,, Ani sa im nečudujem. Meškala som a k tomu som sa skoro strepala,"

Hovorila som sarkasticky. Na tom príchode nič nebolo. Keby, že sa dole zošmyknem, tak by som začala nadaváť a pekne by to neznelo. Verte mi.

,, Poď musím ťa zoznámiť s vládcom tohto chrámu,"

Predviedol ma pred staršieho pána s dlhou sivou bradou. Pripadal mi taký......starý. Ale no vyzeral milo. Mal na sebe červený oblek a na tom biely plášť pokrytý kožušinou. V ruke držal niečo, čo som nevedela presne identifikovať. Prstami si to prehadzoval a hral sa s tým.

V tom sa všetci v sále poklonili a Eric ma stiahol dole, aby som tam nestála. Som mu za to vďačná.

,, Pristúp bližšie,"

Mal hlboký, ale za to príjemný hlas. Sedel tam na tróne. Zdvihla som sa a so sklonenou hlavou som za ním prišla. Nahol sa ku mne a dvihol mi bradu. Díval sa na náhrdelník.

Zrazu sa zdvihol z tróna. Bol o niečo vyšší ako ja, ale nie o veľa. Jeho kožušina mi šteklila odhalené plece.

,, Poď so mnou,"

Viedol ma von z toho bálu ? Ja neviem ako to nazvať. Možno len prostá večera, ale ľudia boli vyobliekaný ako na nejakú slávnosť. Ešte aj ten vládca.

,, Vybrala si si zelený šperk. Prečo ?"

Na prvú otázku alebo hlasné rozmýšľanie som prikývla a nad tým druhým som sa zamyslela.

,, Ja neviem. Pozrela som sa naňho a tak bude to znieť čudne, ale v tej chvíli som mala pocit, že sme spolu prepojený, ale neberte to vážne....."

,, Ja to beriem vážne. Keď príde niekto nový, tak si musí vybrať šperk. Prsteň či náhrdelník ako ty. Vtedy zistíme, že aké schopnosti budeš vedieť ovládať najlepšie. U teba to bude pestré. Máš totižto predurčenie ovládať živly ale aj myšlienky ako si sa už aj naučila,"

Odkiaľ to asi tak mohol vedieť ?

To bola moja prvá úvaha.

,, Ja... Neviem čo povedať,"

Nicolas

Blúdil som lesom a šiel za jediným cieľom. Môj cieľ bola Raven. Som schopný ísť aj proti celému svetu, aby som si získal jej srdce.

V kroví sa niečo mihlo a takmer hneď som sa otočil tým smerom. Podišiel som tam a bola tam žena. Dívala sa na mňa nevinne, ake opak bol pravdou. Dostal som ranu do hlavy zozadu, a padol k zemi.