Hybrid II.

Mamička moja

Tvoja matka žije.

,, Prosím ?"

Toto nemôže byť pravda. Určite je to iba jedno z jeho hlúpych klamstiev, no na toto mu fakt neskočím. Moju matku som nikdy v živote nevidel. Nikdy mi o nej nepovedal. Nikdy ju ani nezmienil a zrazu mi to povie. 

Prečo sa o tom nezmienil skôr ?

Celé tie roky som žil bez nej, no teraz, keď ma môj milovaný otec potrebuje na jeho nechutný plán, tak ma chce týmto dostať na svoju stranu. Ja ho zastavím. Neverím mu ani slovo. Všetko čo povie je klamstvo. A ja hlupák som si myslel, že sa k nemu pripojím, že nebudem mať tú odvahu postaviť sa mu, no teraz, keď tu pred ním takto stojím, tak viem, že to neurobím.

,, Dobre si počul, synu,"

Ehm nie. Myslím, že nie. Nenávidím ho. To, ako ma oslovuje ma vytáča. Skrýval sa kade možne, a nedokázal si ani nájsť čas na nejaký hlúpy list. Nie. Toto už viac nie je môj otec. Toho som stratil kedysi dávno. Nemám rodinu. 

,, Moja matka ? Nikdy si mi o nej nepovedal a teraz ma ideš lanáriť na svoju stranu ? To si nechaj pre seba. Nepotrebujem nič počuť. Aj tak by to boli iba klamstvá,"

Nemal som náladu na jeho reči či vymyslené príbehy. Jednoducho nie. Chce ma na svoju stranu, no ja to neurobím. Nesmiem.

,, Máš matku a je skutočná, avšak nie je na tom najlepšie..."

,, Prestaň ma vydierať !  Jasne som ti povedal, že sa k tebe nepridám..."

,, Si taký tvrdohlavý. Pozri sa. Pozri sa na ňu !"

Rukami vytváral akúsi bublinu, v ktorej spočiatku nebolo nič. Až po malej chvíli sa tam zobrazil odraz nejakej postavy. Tá postava bola žena. Nerozumel som k čomu mi táto jeho bublina bude. Bol som prekvapený z toho, čo dokáže, lebo nikdy predtým som niečo podobné nevidel. Počul som o tom, že sa to dá, no myslel som si, že sú to iba výmysly.

,, Kto to je ?"

,, Predsa tvoja matka,"

Žena bola oblečená v starých handrách, ktoré boli na rôznych miestach roztrhnuté. Vyzerala skôr ako bezdomovec. Vyzerala staršie ako otec. Podľa tohoto obrazu tá žena mohla mať okolo päťdesiatky. 

,, Ako viem, že je to ona ?"

,, Musíš mi dôverovať..."

,, Tak na to rovno zabudni. Určite je to nejaká z tvojich obetí a ty mi tu ideš hovoriť nezmysli. Nebudem ťa počúvať. Odchádzam..."

,, Nie, počúvaj,"

Nicolas, aj keď nechceš veriť svojmu otcovi, tak ver aspoň mne. Viem, že si ma nikdy nevidel a nemal si ani možnosť poznať ma, no dúfam, že ťa môžem vidieť aspoň naposledy.....

Mala hlas ako mladá žena, no choroba ju skolila až natoľko, že vyzerala staršie. Momentálne som bol schopný uveriť tomu, že je to ona.

,, Ja, ten hlas je mi známy. Akoby som ho už niekedy počul, len neviem odkiaľ,"

Mala ho taký príjemný a vláčny. 

,, Je to tvoja mama a kedysi ti ako malému spievala, no potom odišla a ostali sme iba my dvaja,"