Hybrid II.

Vládca

,, Je nevinný,"

Kľačala som na kolene a presviedčala som môjho vládcu o Nicolasovej nevine. Neurobil predsa nič zlé, aby mal sedieť v hnusnom a vlhkom väzení, v ktorom sú mimochodom potkany a hlúpi zlodeji. Nicolas tam nemal dôvod byť. Vládca mi dal pokyn, aby som sa postavila, a tak som ho poslúchla.

,, Ako mi to môžeš dokázať ?"

Na chvíľu som zaváhala. Nečakala som takúto otázku. Podišla som bližšie k nemu a stráže už vytasili meče. Vládca kývol hlavou a oni ich zasunuli naspäť do opasku. Nicolas stál za mnou a keď som sa obrátila, tak mal smutný výraz.

,, Verím mu a môžete aj vy. Nicolas neurobil nič zlé. To jeho prepadli a zajali. Chceli ho zverbovať a urobiť si z neho sluhu. Nicolas má výnimočnú krv, lebo nie je obyčajný,"

Pri poslednom slove sa postavil zo svojho trónu a šiel ku mne, teda aspoň som si to myslela, ale vládca ma odstrčil a šiel rovno k Nicolasovi. Ten tam vystrašene postával, nevediac čo sa bude diať. Vládca má veľkú moc a rozhoduje o všetkom.

,, Vidím v tebe potenciál a silu jedného boha. Cítim, že si jeho syn, a dúfam, že sa na neho nepodobáš, lebo inak by to znamenalo, že ťa musím vyhostiť,"

Presne som vedela, kam tým smeruje, ale Nick nemôže za to, koho synom je alebo kto je jeho otcom. Za to nemôže nik, pretože rodinu si nevyberáme. Narodíme sa dvom ľuďom alebo v našom prípade bohom alebo bytostiam, o ktorých sme si mysleli, že sú len v rozprávkach, ale nie je to tak. Tieto bytosti ozaj existujú, len o tom ľudia nevedia.

,, Nie som ako Mars. Nezradil by som nikoho len preto, aby som mal jeho moc a mohol každému vládnuť,"

Vládca stuhol a ja tiež. Celá som zmeravela a vnímala jeho slová a vládcovu tvár. Neodrážalo sa v nej vôbec nič. Žiadne pocity nedával najavo. Bol ako skala, z ktorej sa nedá nič vyčítať.

,, Verím ti a ostaneš tu. Budeš sa zúčastňovať výcviku tak, ako každý a budeš dávať na Raven pozor. Predsa si len na niečo dobrý, keď vďaka tebe v sebe prebudila živel ohňa,"

Ja sa o seba viem postarať, takže nevidím žiadny problém. A ten živel som prebudila sama. Že vďaka Nickovi. Tss. Bolo to vďaka mojej koncentrácii a tomu, že som sa sústredila.

,, Ďakujem pane,"

Už som chcela odísť, keď sa vládca prudko otočil k Nicolasovi. Vládca je dosť starý a takýto výpad by som od neho nečakala. Aký mal na to vôbec dôvod ? Jeho ruka bola zrazu vo vzduchu a už-už s pleskotom narazila o Nicolasove líce. Zatla som päste a podišla k Nickovi. Schmatla som ho za ruku a pomaly ho ťahala von z prijímacej sály. Nerozumela som tomu, čo sa práve udialo. Chcela som sa Nicolasa zastať, ale viem, že by to nemalo aj tak žiadny zmysel.

,, Nie som žiadny pane. Som tvoj vládca, takže ma tak aj oslovuj! Je ti to jasné ?"

Čo to sakra má byť ?

Nicolas len nemo prikývol a už sme boli skoro na chodbe. Stále som ho ťahala ďalej uvedomujúc si, že už sme ďaleko, aby nás niekto počul. Na Nickovej tvári som videla znechutený výraz. Vedela som to pochopiť, keďže som bola prekvapená tak isto ako on.

,, Čo to malo znamenať ?"

Začal Nicolas. Ja nie som úplne pravá osoba, ktorej by sa to mal pýtať. Tiež nechápem, a bude mi to ešte chvíľku trvať, kým sa spamätám.

,, Ja neviem. Nepozrel si naňho nejako krivo alebo čo ?"

Uvedomila som si, že človeku, ktorého som milovala, som v tej chvíli neverila. Bolo to tak hlúpe cítiť to. Bola som až tak hlúpa. Ako som to na neho mohla hodiť ? Veď som predsa bola tam a všetko som to videla. Nick neurobil nič. Tváril sa pritom normálne. Chcel si ho len uctiť a to jemu vadilo. Komu v dnešnej dobe záleží na oslovení ? Ja viem, že je to muž, ktorý si tú úctu zaslúži, ale nemusí vyvádzať pre hlúposti.