Hybrid II.

Zabi, lebo budeš zabitá

,, Budíček, Raven,"

Hladil ma po líci Nicolas. Jeho hlas by som spoznala hocikedy. Taký zamatový a predsa drsný. Cítila som, ako mi slnko preniká až pod viečka. To svetlo bolo dosť silné. Mmm. Asi už nebude ráno. Hlavu som si prikryla perinou, a otvorila oči až pod ňou. Musela som si privyknúť. Tak som len jednoducho odhodila perinu z celého tela, čo mi prišlo ľúto. Objala som Nicolasa. Je to skvelý pocit, keď sa môžete budiť pri človeku, ktorého milujete.

,, Čo to ?"

Vedel, ako nenávidím budíky, takže predpokladám, že toto jeho prebudenie musí mať nejaký pádny dôvod, inak ide naspäť pod perinu.

,, Dnes je výcvik a je poludnie,"

Naliehal. Šepol mi pri uchu. To ma donútilo, aby som nemyslela na posteľ a na to, ako sa zakryjem a znova pôjdem spať.

,, Ale veď bol včera,"

Naliehala som pre zmenu ja a odtiahla som sa od neho. Rukou som prešla po perine a donútila som sa z tej postele vstať.

,, Nie, lebo včera si spala skoro celý deň,"

To bolo včera ?

Sakra. Hej. Bože. Nie. Nie. Nie.

,, Zvládla by som to aj dnes,"

Vyťahovala som sa s mojim spánkovým režimom. Ale fakt som spala celý deň ? Ja si na to ani nepamätám.

,, To verím, ale musíš ísť. Keď prídeme neskôr, tak mi nedovolia ťa cvičiť,"

Veď dobre. Prešla som k skrini a našla som si tam nejaké tričko a legíny. Kožené. Ach. Oni tu fakt majú divný vkus, ale zato sú fakt pohodlné. Zvliekla som si svoje pyžamové nohavice a navliekla som si tie kožené.

,, Nechceš radšej bojovú výstroj ?"

,, K čomu by mi bola ?"

Vyzliekla som si aj tričko. Chrbát som mala obnažený. To však nebol problém. Nickov pohľad sa tam presne ocitol. Nedokázala som sa na nič sústrediť.

,, Nedívaj sa na mňa,"

Pozrela som cez rameno, a Nicolas už bol otočený. Uch. Obliekla som sa a rýchlo som bežala do kúpeľne. Umyla som si zuby, a prečesala vlasy. Tak a som hotová. Ešte som si umyla tvár. Šla som naspäť do izby a Nicolas mal na sebe bojovú výstroj, ktorá mu sekla. Čierne kožené tričko a kožené nohavice. Mužská bojová výstroj bola jednoduchá. Akurát, že mu tam ešte chýbalo brnenie. Ale nevadí. Aj tak mu to pristane.

,, To sa musí ?"

Prikývol a tak som bola nútena sa prezliecť. Dlhé pohodlné tričko som zamenila za čierne kožené a na to som si dala jednoduché brnenie. Bolo ľahké a vzadu sa bolo na viazanie. 

,, Mohol by si mi pomôcť ?"

Sťahoval šnúrky a zaviazal ich. Celkom napevno. Musela som sa nadychovať len mierne. Nie zhlboka.

,, Trošku povoľ,"

Previazal tie šnúrky ešte raz a ja som mohla pohodlne dýchať. Kyslík.

,, Lepšie ?"

Prikývla som. Obula som si poholné čižmy, ktoré síce nepatrili medzi výsroj, ale ja ich mám rada. Tie meniť nebudem. Nick sa len zapozeral, ale nič nevravel.

,, Páči sa mi, že si stále robíš po svojom,"

Jemne som sa usmiala. Nevedela som či to mám brať ako kompliment, alebo urážku. Rozhodla som sa pre kompliment.