Hybrid II.

Padlý Boh

Raven

Nevedela som, čo mám robiť. Toto neprichádza do úvahy. Vládca vedel, že milujem Nicolasa, no on si aj tak myslel, že u mňa zaboduje. Nečakala som to. Teraz, keď si dám všetko dokopy, tak mi dával náznaky, no ja som si ich nevšímala.

*******

,, Kde je Nicolas ?"

Obrátila som sa na Praeditusa. Hnev sa vo mne šíril rýchlosťou blesku a ja som to už takmer ani neustála. Bála som sa o neho, a keď som ho tu zrazu nevidela, tak som sa vyľakal ešte viac. 

Pomaly si dával dole kapucňu z hlavy. Vyzeralo to, ako keby chcel ostať zahalený. Chcela som mu vidieť do tváre. Chcela som vidieť jeho výraz a chcela som vedieť aj odpoveď na tú otázku, ktorú som mu dala. Nevedela som sa dočkať ako mi povie, že stojí za stĺpom alebo niečo také. 

,, Nevrátil sa so mnou,"

Čakalo ma sklamanie na plnej čiare. Asi som bola príliš naivná, keď som si myslela, že to bude také jednoduché. Tu, v mojom živote nie je nič jednoduché, tak prečo som teraz tak ľahko naletela ? 

Nemohla som si nevšimnúť jeho nepatrný úškrn. Asi mu to všetko vychádza tak, ako chce. Doteraz som si myslela, že chcel, aby sa k nemu Nicolas pridal, ale zjavne to tak nebolo. Chcel asi iba všetkých oblafnúť tým ako to všetko dával najavo, a pritom jeho skutočný plán nevedrl nikto. Nikto nemohol tušiť, čo spraví.

,, Ale veď ste boli spolu, tak mi povedzte kde je !"

Skričala som po ňom. Vravíte si, že som skričala po osobe, ktorá bola predtým Bohom ? Áno, presne to som aj urobila. Nemala som k nemu žiadny rešpekt a ani nič také, lebo som pochopila, že toto tu bola všetko iba hra. Presne vedel ako má navádzať ľudí, aby mu vyšiel ten jeho plán. Poťahoval za nitky, a nikto si to ani nevšimol. 

,, Niekto sa nám tu rozčertil. Môžeš byť pokojná. Už sa nevráti,"

Pokojná ? To má byť vtip ? 

Ako mám byť pokojná v takejto situácií ? Veď ani neviem, čo sa vlastne deje.

,, Prosím ?"

Dúfala som, že sa začne smiať, kvôli tomu, že som mu naletela. No ja som si len nahováral, aby to tak bolo. Sama som dobre vedela, že toto je pravda.

Ale ako ma mohol opustiť ?

Ako to mohol urobiť ?

Potom, čo sme si spolu prežili. Po tom všetkom sa iba rozhodne ísť do sveta obyčajných a stráviť tam ten celý čas, až kým sa neboberie do mesta duší ?

Už som ani nevedela, kde by mohla byť pravda. Všetko bolo možné. Všetko sa mojlo stať a mne vtedy preblislo cez mysel iba jedno:

Nepoznám ho. 

Keby to tak bolo, tak by som vedela, čo spravil. Vedela by som, pre ktorú stranu sa rozhodol, no ja to neviem. Zlyhala som. Na plnej čiare.

,, Dobre si počula. Šiel hľadať svoju matku do sveta obyčajných,"

Stále sa mi opakovali v hlave tie isté myšlienky:

Nepoznáš ho. Nevieš, kto to je. Nerozmýšľaš ako on.

,, Nie, to by neurobil. Dal by mi aspoň vedieť. On-on t-taký nie je,"

Sama som nevedela či to bola pravda. Ako som sa snažila, tak som nedokázala presvedčiť ani samú seba. Nie to ešte jeho otca, ktorý bol vraj s ním po celý ten čas. Ale stále mi tu niečo nehralo. Nicolas je preč už pár dní, ale prečo prišiel Praeditus až teraz ? Prečo neprišiel skôr