Hybrid II.

Čo do pekla..?

Raven

Šla som sa okúpať. Teplé kvapôčky vody mi stekali po tele a zmývali so mňa špinu a pot. Vyšla som z izby omotaná len v uteráku. Vlasy som si zopla tak, aby mi nepadali na chrbát.

,, Smiem vojsť ?"

Ozval sa niekto spoza dverí. Jeho hlas som spoznala takmer hneď. Bol to Eric. Jeho spoločnosť mi nevadila a obľúbila som si ho. Nebol ten typ chlapca, čo sa niekomu vtiera a je otravný. Eric taký vôbec nie je.

,, Samozrejme,"

A už bol dnu. Prekvapilo ma však, ako bol oblečený. Jeho hruď bola zakrytá obtiahnutým bielym tričkom a tak som sa mohla dívať na jeho svaly na ramenách.

,, Vždy vojdeš dnu, keď mám na sebe uterák,"

Zasmial sa. Smutné na tom bolo, že to bola pravda. Usmial sa na mňa a hneď ma objal. Nečakala som to, ale zareagovala som.

,, Aha. To bolo za čo ?"

Keď sa odtiahol, tak som sa zhlboka nadýchla. Jeho objatie bolo dosť silné. Lapala som po dychu, keď som na malú chvíľu prestala dýchať. Eric na sebe nemal tričko, ale nešlo o to. Jeho hruď bola zjazvená, ale najviac ma zaujala jazva pri srdci. Veď mohol zomrieť.

,, Objal som ťa. To priatelia robia,"

Jeho slová som nejako nevnímala. Zaujímali ma jeho jazvy. Ako ich asi získal ? Určite to muselo veľmi bolieť. Mal ich veľmi veľa, keď si predstavím, že je možno o pár rokov starší ako ja.

,, Zaujímajú ťa ?"

Hneď ma jeho otázka prebudila. Samozrejme, že ma zaujímali. Chcela som sa ich dotknúť a jemne po nich prechádzať tak, aby som si ich zapamätala. Bolo to doslova mojím pokušením. Cítiť tu kožu pod mojimi prstami.

,, Ako sa ti to stalo ?"

Vyletela zo mňa otázka. Svoje slová som odrazu nevedela kontrolovať. Išli zo mňa také hlúpe otázky a aj zaujímavé myšlienky. Zrazu však Eric zobral tričko, a prevliekol si ho cez hlavu. Moje sny sa razom rozplynuli. Nevidela som už ani jednu jazvu. Všetky mal len na svojej hrudi. Nikde inde.

,, Radšej si sadni,''

Sadla som si na posteľ a uterák som si vyzdvihla vyššie, lebo každým svojím pohybom sa mi zošmykoval nižšie. Erik sa na mňa smutne pozeral. Akoby mu to nejako vadilo.

,, Raz som mal veľmi blízkeho priateľa. Bol mi ako brat. Vždy sme spolu trávili čas a chodili sme spolu do vojen alebo na ťaženia. Raz však prišiel deň, kedy na mňa začal kašľať. Zaujímala ho len jeho Sarah. Chvastal sa, že je najlepší a všetci sa okolo neho začali točiť. Stratil som nervy a chcel som ho potopiť. Zabodol som mu dýku do jeho krídel, pretože som vedel, že keď príde o nich, tak už nebude taký slávny. Bodol mi dýku do srdca v nádeji, že som mŕtvy. Ja som však prežil. Zachránil ma náš pán a dal mi strechu nad hlavou,"

Počkať čo ?

Veď ten príbeh poznám. Určite, ale trošku inak. Hovoril mi ho Nicolas. To Nicolas bol ako jeho bratom a preto mi meno Eric niečo vravelo. Ale to by potom znamenalo, že to Eric nenechá len tak. Bude sa mu chcieť pomstiť. Lenže na ktorú stranu sa pridám ? Som ako medzi dvomi múrmi.

,, Kto je ten väzeň ?"

Spýtala som sa so strachom. Zdvihla som sa z postele a šla na seba niečo obliecť. V kúpeľni som mala pripravené kraťasy a nejaké tričko. Obrátila som sa na odchod, keď som do niekoho narazila. Bol to Eric