Hybrid II.

Chrám

Raven

Tak už mi ostáva len jeden deň cesty. Počas našej výpravy som sa dosť zblížila s Matthewom. Rozumieme si a je skvelý, no bojím sa či mi neublíži. Milujem ho, avšak čo Nicolas ? Možno už má aj inú a nespomenul si na mňa. Ja naňho nedokážem zabudnúť. Bol moja prvá láska a ak mám pravdu povedať neviem či ho nemilujem aj teraz. To by bol prúser. Nechcem mať kvôli tomu problémy. Chcem naňho zabudnúť, ale nedokážem to. 

Nedokážem zabudnúť na Nicolasa.

Nedá sa to. 

Aj keby som chcela. Stále cítim, že ho musím držať za ruku. 

****

,, Poď, princezná," 

Ťahal ma za ruku Matthew. 

Možno sa vám to bude zdať divné, ale vždy, keď sa ma Matthew dotkne, tak zatvorím oči. Po malej chvíľke ich otvorím a predstavujem si, že tam bude Nicolas. Môj Nicolas. Človek môže milovať, ale je veľa druhov lásky. Ak mám povedať úprimne, tak Matthewa milujem ako svojho bratanca či brata. Nie ako priateľa. Na jednej strane ho mám vážne rada, ale neviem či je to to, čo ja chcem. 

Nie, nie je.

Vravelo moje podvedomie, ktoré z duše nenávidím..

,, Už idem,"

Podišla som k nemu a jemne ma pobozkal. Vždy si svoje pery priloží na moje tak jemne, že ich ani poriadne necítim. 

Otočil ma k sebe a ruky mi položil na pás, zatiaľ čo som ja tie svoje preložila na jeho krk. 

,, Ja tam nesmiem ísť," 

Šepol mi k uchu. Nezamrazilo ma. Neurobilo to so mnou vôbec nič. 

Prečo ?

,, A čo bude s nami ?"

Zvedavosť mi nedala. Bude mi chýbať. 

,, Neviem... bude jednoduchšie, ak odídem,"

Jeho pohľad som pochopila až teraz. Toto má byť rozlúčka. Už ho asi nikdy neuvidím...

,, To nemôžeš,"

Hneď som sa na neho vrhla. Chcela som byť v jeho objatí, čo najdlhšie, ako sa len dá. 

,, Máš pravdu. Ja musím,"

Odtiahol sa odo mňa a ja som nepochopila, prečo to robí. 

To, čo však urobil potom ma dosť prekvapilo. Na moje pery sa vrhol takmer hneď. Už nedával pozor. Už ani nebral ohľad na to, že nasadil dosť rýchle tempo. O to by tu tak ani nešlo, ale tak drsne a nenásytne ma ešte nikdy nepobozkal. Tak by som to teda ani nenazvala. Bolo to skôr ako keď sa tiger rozbehne po svojej koristi, a má už presný plán, ako ju dostať.

Nestačila som za ním, ale aj napriek tomu sa mi to páčilo. Došiel mi dych, a tak sa Matthew odtiahol. Mala som zatvorené oči, ale jeho teplo, ktoré z neho sálalo, som už necítila. Necítila som už ani jeho dych pri mojom uchu.

Otvorila som oči, a videla som už len jeho obrys, ako beží niekdy ďaleko. 

Ďaleko odo mňa...

Chcela som sa pohnúť, ale stála som tam ako obarená. Nedokázala som uveriť tomu, že tak ľahko utiekol preč.....

Nicolas

  ,, Poď, ukážem ti jedno krásne miesto,"